Slovensko zásluhou vrábeľských vinohradníkov a vinárov objavilo jeden zo svojich najstarších prameňov tohto starobylého nápoja, víno vracajúce človeka do lona prírody a pritom zjavom, prejavom a príbytkom moderné.
Predium dorába víno, v ktorom sa spája minulosť s budúcnosťou. Prichádza s ním do krajiny aj nová gastronomická kultúra prinášajúca gurmánsky zážitok priamo z miesta, kde sa víno zrodilo. Netreba chodiť len do Rakúska, objavujme Slovensko. Ruku na srdce, koľkí z nás vedia, čo domovina ukrýva?
Víno je podobne ako šport reprezentantom Slovenska v zahraničí. Na najprestížnejšom vinárskom podujatí Vinalies Internationales 2025 získalo päť vín Predia zlatú medailu. V Cannes, kde sa odohrali nepísané majstrovstvá sveta vín, obstáli výborne vrábeľské vína s francúzskymi koreňmi – Chardonnay, Sauvignon blanc či Pinot gris, rovnako typické produkty Slovenska, akými sú Veltlínske zelené a tiež Pálava vyšľachtená na Morave. Vzápätí nasledoval medzinárodný súboj vín v Lyone – tam trojica vín – Veltlínske zelené, Pálava a bobuľový Rizling rýnsky – opäť siahla po zlatých medailách.
Zvykli sme si na úspechy slovenských vín, ich tvorcovia však pochádzali z iných vinohradníckych oblastí. Predium vrátilo Vrábľom postavenie, ktoré v minulosti mali. Ako to však býva, v histórii sa striedajú obdobia rozvoja s úpadkom. Cesta k úspechu nebýva priamočiara, ale ako si voda nájde cestu až do mora, aj víno opäť ukázalo, že vo Vrábľoch je doma, rozumejú mu a že je načase trochu si opraviť ustálené predstavy o tom, kto je kto v slovenskom víne.
Na Slovensku sme prvé kontakty s vínom zvykli pripisovať Rimanom, lebo nás spájali s rozvinutou západnou civilizáciou, s antikou, ktorá o tisíc rokov priniesla epochu renesancie. Lenže dávno pred Marcom Auréliom a rímskymi cisármi, ktorí vkročili do Panónie a prebrodili Dunaj, tu boli iné národy vyznávajúce kult vína.
Pred Rimanmi sa objavili na Slovensku Kelti a ešte skôr mohli pestovať vinič na našom území indoeurópske kmene prvých poľnohospodárov. Bolo to pred 3000 rokmi v mladšej dobe kamennej, o čom svedčí želiezovská a nitrianska kultúra a Vráble ležiace dákych 20 kilometrov od Nitry sú jej súčasťou. Odtiaľto sa v hlbokom praveku mohla začínať naša cesta k vínu.
Vínu naši predkovia rozumeli, čo dokladá aj Kronika česká, podľa ktorej kráľ Svätopluk poslal sud vína českej kňažnej Ludmile ako dar k narodeniu syna Spytihněva. Odkiaľ pochádzalo, presne nevieme, ale aj Vráble – súčasť Veľkej Moravy – mohli byť rodiskom tohto moku.
Legenda, mýtus a fantázia
Výnimočné vína sú spojené s legendami. Vystupujú z hmly minulosti a sú zmesou reálnych faktov, ale aj aj toho, čo sa rodí práve počas veselého stolovania s vínom. Rozviazané jazyky sa priznajú aj k tomu, čo by inak nevyslovili, ale pridajú aj štipku niečoho, čo príbeh vylepšuje. V takejto pozoruhodnej atmosfére vzniká mýtus, okorenený rozprávačskou fantáziou. Máme ho radi, pochybujeme o ňom, ale uznávame, že bez neho by svet, a nielen vína, nebol zaujímavý.
Jedno je nespochybniteľný fakt – Vráble boli a sú oporným bodom vína na Slovensku. Všimneme si to hneď pri vstupe do malého mestečka ležiaceho na severovýchodnom okraji Podunajskej nížiny. V posledných rokoch intenzívnym pestovaním repky a obilnín unifikované poľnohospodárske územie odrazu ponúkne iný obraz. Namiesto žltozelenej šachovnice kvitnúcej repky a do klasenia sa ponáhľajúcej pšenice objavíme zvyšok pôvodnej vinohradníckej krajiny. Leží na vrábeľskej Viničnej hore.
Pod pätou Viničnej hory s rozlohou 200 hektárov pred necelým desaťročím položili základ Vinárstva Predium Vráble. Na vrchole hory je súvislý pás hajlochov s červenými strieškami pôvodných vinohradníckych domčekov Vrábľanov, kým dolu v zátoke šťavnato zelenej vinice kotví veľkolepý vinársky chrám ukrývajúci pivnice s vínom.
Stavbu, ktorú navrhol pezinský architekt Radovan Rusnák, obmývajú zelené vinohrady. Pod kupolou modrého neba pripomína plachetnicu smerujúcu k novým objavom. Na jej prove – nádvorí vinárstva – spočíva slnko, zdroj energie, ktorú v procese fotosyntézy ukladá vinič do bobúľ. Každý, kto sem vkročí, si nevdojak uvedomí, že sa ocitol v epicentre zrodu vína – pred ním je vinohrad dychtivo sajúci lúče slnka a pod nohami pivnica, kde dozrieva víno.
Celkom nepochybne k titulu vinárstvo roka dopomohla Prediu harmónia vinice a pivnice, ktorá pravdaže nie je obyčajným spracovateľským závodom. Vybavená modernou technológiou spracovania hrozna je srdcom, onou pumpou, cez ktorú sa prelieva nenáhlivo jemne vylisovaný mušt z bobúľ do antikorových nádob, aby sa tu pod dohľadom človeka začal premieňať s pomocou miliárd kvasiniek na víno.
Na hladkých betónových stenách vidíme piktogramy zobrazujúce zrod vína vo vinici a potom onú stále do istej miery tajomnú a neskrotnú metamorfózu muštu na víno. Vinohradník a vinár ich nepotrebuje vidieť, sú tu pre milovníkov vína, ľudí najrozmanitejších profesií, ktorých spája čaro vína. Nenápadne vnikáme za oponu a dozvedáme sa o veciach, o ktorých čosi trochu vieme, ale často nám ich podstata uniká. A tu hľa, v Prediu krok za krokom vzniká celý príbeh vína, ktorý zoznámi s územím, krajinou aj ľuďmi, ktorí ju obývajú a upísali sa raz a navždy vínu ako ich predkovia.
Znovuzrodený duch Viničnej hory
Kde sa vzal názov Predium? Tá otázka mieri k tvorcom a majiteľom vinárstva Karlovi Průšovi a Milanovi Solárovi. Jeden je Moravan a druhý Slovák, v oboch akoby sa spájalo to, čo sme naznačili už pri spomienke na prvopočiatky vinárstva. Sú v širšom zmysle potomkovia Svätopluka, milovníci vína, ktorí si uvedomili obrovský potenciál územia a neváhali vložiť prostriedky do jeho rozvoja.
Kedysi dávno, pred tromi storočiami, obrábali vinice predialisti, drobná uhorská šľachta, ktorá si pozemky prenajímala od cirkvi. Práve od predialistov je odvodený názov vinárstva Predium. Odložiac z očí historické okuliare mohli by sme povedať aj to, že v názve je zakódovaná večná vinárska výzva, vyrábať víno, ktoré bude, ako to vraví samotný názov vinárstva Predium, v popredí záujmu. Ten názov si nemožno nezapamätať.
Predium ukrýva v sebe aj iné posolstvo, je moderným návratom k dobre odskúšaným pestovateľským praktikám našich predkov. Smeruje k odvekému súladu vinice a vína s prírodou, pôdou a prostredím, ktorého prirodzenou súčasťou je aj človek. Len tak môže vzniknúť víno vyjadrujúce genia loci osobitného pre Viničnú horu.
Filozofiu vinárstva zhrnie Milan Solár do posolstva, ktoré skvele vystihol Aubert de Villaine zo slávneho burgundského vinárstva Romane Conti. Táto prestížna domaine je vzorom pre Predium: „Zabudnime na to, čo nám dáva väčšina moderných technológií – silu bez smeru. Buldozér premení kus zeme za deň, hnojivo zmení štruktúru rastliny za jednu sezónu. Technológie musia slúžiť vínu, nesmú víno znásilňovať, ale podčiarknuť jeho prirodzenú krásu.“
Vivaldi potvrdil veľkú premenu
Počnúc sezónou 2025 začína Predium dorábať bioorganické víno. Predchádzala mu rozsiahla konverzia vinohradov, teda vzdanie sa intenzifikačných faktorov urýchľujúcich produkciu hrozna. Podstatou zmeny je vrátenie pôdy a všetkých v nej prebiehajúcich biochemických procesov do prirodzeného stavu.
O vinohrady sa v Prediu stará Marián Burieta, vinohradník, ktorý dlhé desaťročia pôsobil na družstve v Gbelciach. Bola to ešte etapa dožívajúceho industriálneho hospodárenia na pôde, ktorá sa, ako ukázal čas, vyčerpala aj vo vinohradníctve. Ozdravenie pôdy začal vo Vrábľoch vysiatím veľkého množstva bylín od horčice, cez pohánku a ďatelinu purpurovú, plazivú i alexandrijskú až po fialovú facéliu.
Hlboko koreniace byliny postupne menili štruktúru pôdy a zrodili rôzne symbiotické – vzájomne sa podporujúce spoločenstvá mikroorganizmov. Pôda sa postupne začala ozdravovať a pestrý pokryv rastlín prilákal do vinice včely a ostatných drobných opeľovačov. Vo vinohrade vyrástli hmyzie domčeky, májová vinica koncertuje ako orchester, ktorý hrá Vivaldiho Jar zo Štyroch ročných období.
V ostatných rokoch sme svedkami prudkého otepľovania, ktoré predlžuje periódy sucha. Aby vinič prežil, musí nájsť v pôde vodu, jeho korene musia preniknúť hlbšie do pôdy. Ďateľoviny, ktoré pôsobia ako biologickí meliorátori, umožňujú viniču dobre zakoreniť.
Vyvrcholením sucha sú však prívalové dažde a tie vedia narobiť šarapatu. Keď však spadne búrka na pôdu so zeleným pokryvom bylín, vinici nehrozí erózia. Je to teda celý komplex opatrení, ktorý nastoľuje rovnováhu medzi viničom a pôdou a utvára mikroklímu umožňujúcu rastline splodiť strapce s bobuľami, ktoré sú koncentrátom celého spektra vôní a chutí.
Režiséri, asistenti a tvorcovia
Čo očakávame od vína? Potešenie, povznesenie, zážitok a zdravý pôžitok. Vína, ktoré dorábajú v Prediu, sú vhodné pre vegánov, neublížia ľuďom, ktorí sú alergickí na histamín. Je to preto, lebo pôda a prostredie, z ktorého pochádzajú, sú zdravé. Predium tak napĺňa najväčšie očakávanie súčasníka ochutnať produkt, ktorý je naozaj dielom prírody, jej nepoškvrneným plodom.
Najlepší francúzski vinohradníci vravia, že režisérom vína je príroda, jeho osudom je ročník a vinári sú iba asistentmi, ktorí robia všetko tak, aby dali voľný priechod tomu, čo sa samo derie na svet. Počúva sa to, samozrejme, dobre, ale rola človeka v tvorbe vína je nezastupiteľná. Spočíva, ako vraví Jozef Záhorský, hlavný technológ Predia, v citlivom ovládnutí technológií, ktoré majú uvoľniť naakumulovanú energiu a krásu ukrytú v bobuliach hrozna do vína.
Jednoducho, sú tu princípy, ktoré treba dodržať. Ak sa hrdíte, že dorábate bioorganické víno ako Predium, musíte spĺňať štandardy, ktoré kontroluje Naturalis, organizácia ekologickej poľnohospodárskej výroby. Predium je aj držiteľom certifikátu IFS FOOD, ktorý garantuje, že jeho držiteľ spracováva a balí potraviny vysokej kvality. Platí teda – dôveruj, ale preveruj, hoci pri víne ide vinár s každou fľašou vína s kožou na trh. Vysoká kvalita sa očakáva, omyl neodpúšťa.
Začiatkom júna zažije Viničná hora deň Vrábeľských otvorených pivníc. Jozef Záhorský je už roky predsedom Združenia vrábeľských vinohradníkov. Spolu s Milanom Solárom sa tešia na festival, ktorý umožní všetkým milovníkom vína nazrieť do zákutí vinohradov aj pivníc. Ľudia uvidia, ako víno pripravujú vinári v hajlochoch a ako v Prediu.
Predium približuje vrábeľský vinohradnícky región Slovensku aj nominačnou súťažou do Národného salónu vín. Ako hovorí Jozef Záhorský, tak ako je dôležitá symbióza rastlín vo vinici, nevyhnutná je aj súhra malých a väčších vinárov. Na Viničnej hore je miesto pre všetkých, ide o to, aby toto unikátne miesto ukazovalo, že dobré víno prospieva celému širokému okoliu Vrábeľ.
Súhra ako životný princíp
Výborne to demonštruje reštaurácia Semillon, kde pod taktovkou šéfkuchára Romana Borovského varia a podávajú vyberané jedlá k vínam z pivnice vinárstva Predium. Odporúčame ochutnať Semillon, odrodu, ktorá takmer vypadla zo slovenského vínneho lístka. Keď sa objaví v pohári žlto-zelenkavý Semillon, k nosu vystúpi jemná vôňa rozkvitnutého vinohradu. Ľudia, ktorí predtým pobudli v kvitnúcej vinici, zostanú prekvapení, ako geniálne Jozef Záhorský pretransformoval vôňu vinohradu do lahodného moku.
Medzitým šéfkuchár Roman Borovský podá k vínu na otvorenie chuťových pohárikov košíček naplnený tekvicovým pyré, opečenou slaninkou a orieškami. Všetko to prikrášlil petržlenovým olejom a bronzovým feniklom. Košík sa hojdá v pohánkovom dekore. Pastva pre všetky ľudské zmysly.
Veľké snúbenie vína s jedlom sa začalo. Borovský je z generácie slovenských kuchárov, ktorí sa neváhali vydať do sveta zbierať skúseností a inšpiráciu. Teraz zúročuje prácu s najlepšími európskymi kuchármi. Kuchyňa reštaurácie je postavená na produktoch regiónu. Ponúkajú tu napríklad steaky – nie sú z Argentíny, ale od slovenských chovateľa býčkov z Pavlíc. Ak sme vraveli o symbióze, opäť je to ukážka, ako by mala vyzerať súhra vinárov a farmárov v gastronómii, kde sa završuje úsilie všetkých poctivých hospodárov na pôde. Nie náhodou tunajšie vína ocenilo ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Značkou kvality.
Udelenie titulu Vinárstvo roka spoločnosti Predium je ocenením jej všestrannosti – vidíme tu spojenie architektúry podčiarkujúcej z jednej strany estetickú rolu vinárskeho domu vo vinohradníckej krajine a súčasne pozývajúcej človeka na prechádzku do vinohradu, ktorá v každom ročnom období pripomenie kolobeh a rytmus života prírody aj človeka. Celkom prirodzene potom ľudia zamieria do podzemia a zostanú ohromení drevenou barikovou pivnicou, ktorej žehná patrón vinárov sv. Urban.
Keď sa potom usadia v reštaurácii, môžu – ochutnávajúc jedlá s dúškami vína – hodnotiť deň. Netreba sa nikam ponáhľať. Súčasťou vinárstva sú aj apartmány. Je príjemné usínať vo velebnom tichu noci, ktorá sa rozprestrela nad vinohradom a ráno sa zobúdzať za štebotu vtákov. Buď pozdravená príroda a ľudia, ktorí nám nevtieravo pripomínajú, čo je podstatou dobrého žitia.
Diskusia k článku