Šou priniesla Palimu pekné priateľstvá.
Foto: Archív STVR
Aby ste teda postupovali, potrebovali ste najmä odvahu?
Áno, no aj racionálny prístup. Býval som zo začiatku „poplašený“, na mňa platilo heslo „dôležité je zachovať paniku“. (Smiech.) Musel som sa držať zdravého sedliackeho rozumu, pretože ja v strese zvyknem aj prekombinovať veci, premyslím to až veľmi a zabudnem na to, že sa treba držať hlavného, jednoduchého princípu. Až vtedy totiž zvykne všetko vychádzať.
Stretli ste sa v šou s dezertom, o ktorom ste dovtedy ani netušili, že existuje?
No jasné, bol to Lohengrin, ktorý je dnes vďaka šou známy po celom Slovensku. Bolo to ťažké, pretože sme sa k receptúre nevedeli ani dopátrať. Vedeli, sme že dezert tvorí piškótový bufler, potom maslový krém, fondánová poleva, kandizované ovocie. Dovtedy som vôbec nepracoval s fondánovou polevou, takže to bolo pre mňa tiež zaujímavé. Fondán je pevná hmota a musel som sa naučiť, ako s ňou pracovať, ako ju riediť, zahrievať, chladiť... Navyše sme na Lohengrin nedostali ani veľa indícií, našťastie sme si my súťažiaci, pomohli navzájom, každý niečo zistil. Tradičnú receptúru každý z nás potom obohatil o niečo zaujímavé.
Je veľmi pekné, že ste si navzájom pomáhali. Bolo to tak od začiatku?
Už počas príprav som bol s niektorými v kontakte, napríklad aj s Maťou z Furt v kuchyni sme sa poznali, pretože sme boli spolu už pri kamerových skúškach. Čiže keď niekto potreboval poradiť s receptúrou alebo pomôcť, ak sa mu niečo nedarilo, tak už vtedy sme si pomáhali. No a, samozrejme, radila nám Natasha Pacal, ktorá na šou odborne dohliada. A keď bol problém v stane počas nakrúcania šou, tak ako prvé sa zdvihla hlava a kričalo sa do pléna čokoľvek, čo sa práve nedarilo. Vedeli sme, že viac hláv má viac rozumu a v stane to platilo dvojnásobne, pretože v strese človek urobí aj také chyby, ktoré by doma určite neurobil.
Čo sa najviac kričalo?
Mám zrazený krém! Najviac sa to stávalo asi Danke. Keď už aj v nejakom siedmom či ôsmom kole zahlásila - mne sa zrazil krém! - hovorili sme so smiechom: Ale, Danka, to hádam nie! A v časti, v ktorej sa krém niekomu nezrazil, sme sa čudovali. (Smiech.)
"Vedeli sme, že viac hláv má viac rozumu
a v stane to platilo dvojnásobne, pretože v strese robíme aj také chyby, ktoré by sme doma určite neurobili.“
Radili ste sa spolu aj pred nakrúcaním finálových kôl?
Prebrali sme spolu stratégiu pred pečením, radili sme sa, ako vopred načasovať postup, či si napríklad dať dezert zachladiť, alebo ho dať do šokra. Lebo v stane sa nielen pečie, ale sú aj „kolečká“ rozhovorov s moderátormi aj s porotkyňami a to berie nielen čas, ale môže to prerušiť aj potrebné tempo, v ktorom sme potrebovali byť pri výrobe dezertov.
Pracovali ste ako manažér v hotelovom biznise. Pomohli vám manažérske zručnosti aj počas šou?
Určite áno. Aj počas štúdia na hotelovej škole nás učili zásadám, ktoré treba dodržiavať. Napríklad mať pracovisko vždy čisté, mať dôkladne premyslené, na čom idem pracovať, ale určite aj to, ako sa časovo zorganizovať, ako pracovať pod tlakom a v časovom strese. A toto všetko som už zažil na vlastnej koži v práci a pomohlo mi to aj pri pečení počas šou.
Kedy vám prestala prekážať kamera?
Veľmi rýchlo, možno v druhom kole, jednoducho nebol čas vnímať niečo navyše okrem pečenia. V prvom kole som mal tendenciu ešte sa kontrolovať, napríklad aby som bol vystretý, no potom je to už jedno. Ide predsa o výrobok a o to dať do pečenia všetko. Človek sa bojí, ako bude vystupovať pred kamerami a nakoniec je to prvý strach, ktorý počas nakrúcania zahodí.
Rád ste boli v kuchyni spolu s babkou. Čo ste vypekali?
Najmä počas prázdnin nás vnúčatá babka zabávala aj pečením. Pamätám si, ako sme spolu robievali bábovku. Mala taký džbán s dvoma ušami a starodávnu metličku v tvare špirály, ktorá pružila, a ňou sa ručne šľahal sneh. Veľmi som chcel pomáhať, no a babka mi dala robiť práve tento sneh. Pamätám si, že mi trvalo večnosť, kým som ho vyšľahal dopevna. Išiel som do toho veľmi odhodlane, no už po piatich minútach ma bolela ruka. (Smiech.)
Diskusia k článku