Trendy:
Virtuózky s vareškou

Bohuš Lenický - Pravda, 25. januára 2010     2 minúty čítania

Náruč starej mamy bola vždy bezpečným prístavom, pri ktorom sme mali dojem, že je večný, nezničiteľný.


Foto: Shutterstock


Stará mama, babička, starká, naďmama, omama... Ktovie ešte aké oslovenia máme pre jednu z najdrahších
osôb, ktorá dala alebo dáva nášmu životu tú láskavú a nežnú pečať.

K sladkým spomienkam na detstvo však nepatria len citové zážitky, ale aj chute a vône, ktoré napĺňali kuchyne našich starých mám. Nesieme si ich v sebe celý život, a hoci sa občas zdá, že sa vytratili kdesi v sivých starostiach dospelosti, stačí okamih a jazyk i nos si spomenú.

Babkine dobroty sú naším dedičstvom, ktoré ako štafetový kolík odovzdávame ďalším pokoleniam. Presne tak, ako to robievali práve naše starké, ktoré udržiavali pri živote dobroty svojich starkých...

Tento kulinársky kolotoč sa možno krúti už celé stáročia, len o tom nevieme, neuvedomujeme si to. Spolu s ďalšími vytvára tradíciu rodiny, dediny, mesta či kraja. A z toho vznikajú aj miestne špeciality, každá jedna s desiatkami rôznych podôb.

Bohaté kuchárske tradície má aj Žitný ostrov. Úrodná zem medzi Dunajom a Malým Dunajom, obilnica Slovenska. Premiesená maďarskou pikantnosťou, okorenená paprikou, s vôňou cibule a cesnaku. Tento úrodný polmesiac Slovenska núka množstvo darov – od mäsových pochúťok až po šťavnaté ovocie.
Pozri recepty na Špeciality žitnoostrovskej starej mamy Staré mamy od Dunajskej Stredy sú kuchárske virtuózky, ktoré z nich vedia vyčarovať úžasné lahôdky. Ponúkame vám ich ako inšpiráciu či oživenie spomienok. Nech vám pri nich slinky tečú a do žalúdka prúdi radosť...



Diskusia k článku

aja1
krásne napísané.Tiež som svoje detstvo strávila v kuchyni.Vždy som sledovala ako moja maminka varí.Dodnes keď neviem čoho koľko ide do receptu,tak si predstavím ako to varila mamina.A pri babičke som sa zasa naučila piecť zákusky a torty.Keď som s ňou naposledy piekla,tak sa ma babina pýtala či už je to hotové,vyšľahané,vymiešané,upečené...bohužiaľ babičky už nit a ja si pri pečení rôznych zákuskov ktoré som s ňou robievala dopisujem ktoré si so spomienkou za starkou odplačem.
Inak ja som si starostlivo všetky starkej recepty poprepisovala z jej receptára ktrého stránky boli už skoro priesvitné a písmenká vyblednuté.
58vlasta
Moja starká bývala na hriňovských lazoch, kde som bola cez prázdniny veľmi rada. Ľudia tam nemali veľmi kedy vypekať a vyvárať, vždy bolo roboty na poli, v záhrade, okolo statku, hydiny...Vtedy som ani varené jedlo veľmi nemusela, či sme vôbec stíhali sa najesť? Vždy sme niekde lietali, keď sa porobila robota... Chlieb sa napiekol v peci, niekoľko kusov naraz a na okruštek chleba nám stačilo smotany z domáceho mlieka namazať a posypať cukrom a už nás nebolo...Krásne spomienky, to už moje vnúčatá nezažijú.
alena45
Aj ja si spomínam na starú mamu, zvlášť po nedeľnom obede. Hoci nemala tečúcu vodu v dome, vždy tam mala čistúčko a veľmi málo riadov zašpinila počas varenia. Dodnes nepochopím ako je to možné, keď ju porovnám so sebou. Hoci stíham použité riady umývať, nie je to stále ono.
A so sestrou sme vždy pri nej sedeli, keď vaľkala cesto a robila rezančeky alebo iné cestoviny. Vlastné rezančeky som si začala robiť asi pred dvoma rokmi, nedajú sa porovnať s kupovanými a snažím sa vaľkať ich ako stará mama, vyvaľkať, namotať na váľok a prehodiť. Dnes sa tak na mňa pozerá moja dcéra...
2010
U nas sa nezamikalo co keby tak nahodou prisiel postar ke vsetci boli na poli. Do teraz si pamatam ako sme odhanali opite vtaky z makoveho pola, a kozy ktore mali chut na vsetko ine ako past sa..
ivica
Ja som nemala starú mamu a navyše ani mamu, variť som sa učila sama, podľa receptov a skúšaním. Všetkým ktorí majú takéto krásne zážitky závidím (nie v zlom) a prajem im aby ich vždy hriali pri srdiečku. Dúfam že raz tak budú o mojom kuchárskom "umení"rozprávať aj moji synovia






 



TOPlist