Foto: Andrea2005
Kaštel Štafilič.
Prajeme príjemné vianočné čítanie...
Vianočné sviatky sú pred dverami a ja sa ich už po deviatykrát chystám osláviť v mojej novej domovine Dalmácii. Hneď po prvých Vianociach strávených ďaleko od Slovenska sa ma moja rodina, kamarátky a známi pýtali: Aké sú tam u vás Vianoce? Čo jedávate? Robíte asi vyprážanú morskú rybu a nie kapra?
Ako tieto najočakávanejšie, najmilšie, najveselšie a najkrajšie sviatky v roku oslavujú Dalmatínci? Čo vám poviem, podobne ako my, pri stromčeku a jasličkách, večeri s rybou, na polnočnej omši... A zároveň úplne inak...
Foto: Andrea2005
Kedysi sa v našom kraji - v oblasti medzi mestami Split a Trogir, na Štedrý deň, 24. 12. alebo po chorvátsky „Badnjak“, dodržiaval prísny pôst. Podľa starého zvyku sa chystali pôstne jedlá s orechmi a medom, neodmysliteľné fritule a samozrejme ryba. Tradične sa v prímorskej oblasti pripravoval takzvaný „bakalar“, po slovensky treska, ktorá sa sušená dovážala zo severných častí Európy. Kedysi najlacnejšia ryba a jedlo chudobných, je dnes výnimočnou špecialitou, pripravovanou na mnoho spôsobov. U nás v meste Kaštela ju gazdinky pripravujú tradične, takzvane na bielo: so zemiakmi, olivovým olejom, cesnakom a petržlenovou vňaťou. Vôňa variaceho sa bakalara a smažených fritúl sa v tento deň šírila po celom meste. Keďže sa cez deň nejedlo takmer nič, len kúsok chleba alebo orech, večera bola síce pôstna, ale bohatšia. Za slávnostným stolom sa zišla celá rodina.
Foto: Andrea2005
Bakalar na brudet a na bielo.
Foto: Andrea2005
Pšenica zasiata na sviatok sv. Lucie.
Rovnako ako na Slovensku, aj tu tradície našich prababiek a pradedov ovplyvnili slávenie súčasných sviatkov. Začiatkom 20. storočia sa aj v Dalmácii začali ozdobovať jedličky alebo borovice. Na rozdiel od nášho Československa, počas komunizmu sa v bývalej Juhoslávii katolícke Vianoce oslavovať nesmeli. V najtemnejších časoch dokonca hrozilo väzenie, ak by ste 24. 12. na ulici zaspievali koledu. Vtedy sa sviatky oslavovali potajomky. Smutným dôsledkom tohto obdobia je, že staré a krásne obyčaje upadli do zabudnutia a dnes ich spomínajú len tí najstarší.
Foto: Andrea2005
Vianočná výzdoba miestnej rybárskej reštaurácie Konoba Intrada.
V dnešnej modernej, uponáhľanej dobe sú dalmátske Vianoce ovplyvnené médiami, reklamou a komerčnými trikmi obchodníkov. Prvý veľký rozdiel v porovnaní so slovenským vnímaním Vianoc pre mňa osobne bol v tom, že sa nik netrápi zháňaním a nakupovaním darčekov pre celú rodinu. Vo veľkej väčšine rodín sa obdarúvajú len malé deti, darčeky im nosí Dedo Mráz alebo chorvátsky vianočný dedko „Djed Božičnjak“. Darčeky sa zháňajú na poslednú chvíľu, rodičia čakajú na vyplatenie vianočnej prémie, chorvátskej „božičnice“ od svojich zamestnávateľov, ktorí ju pošlú na účet pár dní pred sviatkami. Výhodou je, že nie sme už od októbra bombardovaní vianočnými reklamami. Ale tesne pred sviatkami zavládne v Dalmácii pravá panika: tlačenica, plné obchody, zápchy na cestách, zháňajú sa hračky pre deti, nakupujú sa potraviny, upratuje sa. Nič čudné, veď Dalmatínci sa inak nikdy nikam neponáhľajú a na všetko majú čas.
Foto: Andrea2005
Ponuka v miestnej reštaurácii: bakalar - hlavné jedlo Vianoc.
Tak ako aj kedysi, na Štedrý deň je hlavným jedlom už spomínaná ryba bakalar, len s tým rozdielom, že dnes to nie je jedlo chudobných, ale pomerne drahá záležitosť. V Dalmácii sa ako inak jedia už spomínané fritule a aj iné zákusky: rafioli, kroštule, mandulat. Pôst je dobrovoľný, ale mäsa sa nik nedotkne. Štedrý deň je v Chorvátsku ešte dňom pracovným, aj keď sa skoro v každej firme pracuje kratšie a v rámci pracovného času sa oslavuje. V Splite je dobrým zvykom majiteľov firiem pozvať zamestnancov na Štedrý deň na obed: menu je samozrejme bakalar. Bakalar sa pripravuje aj na námestiach a nábrežiach dalmátskych miest, kde ho zadarmo môžu ochutnať všetci okoloidúci. Nezabúda sa ani na chudobných a bezdomovcov.
Foto: Andrea2005
Fritule - malé okrúhle na oleji smažené šištičky s hrozienkami.
Foto: Shutterstock
Typická chorvátska saláma.
Foto: Shutterstock
Pršut - chorvátska sušená šunka z bravčového mäsa.
Teraz sa určite pýtate: A kde sú darčeky? Nuž chorvátske deti si na darčeky musia počkať až do vianočného rána. Chorvátsky „Djed Božičnjak“ ich roznáša podobne ako americký Santa Claus v noci. Prvý sviatok vianočný je skutočným veľkým rodinným sviatkom a pri slávnostnom obede nesmie nik chýbať. Súčasťou sviatočného menu je predjedlo v podobe dalmátskej šunky - pršuta, tvrdého syra, domácej klobásky a francúzskeho majonézového šalátu. Nasleduje buď polievka alebo dalmátske sarme: závitky z kyslej kapusty plnené mäsovou plnkou varené s údeným mäsom, no a samozrejme vianočná pečienka. Najčastejšie sa pečie morka alebo teľacina so zemiakmi, v oblastiach za kopcami bravčové tzv. „odojak“ prípadne jahňacina. Vrcholom slávnostného obedu je sviatočná torta, typická pre každú oblasť Dalmácie: napríklad u nás sa pečie kaštelanská torta, na Makarskej riviére zase torta „Makarana“.
Foto: Shutterstock
Dalmátske sarme: závitky z kyslej kapusty plnené mäsovou plnkou varené s údeným mäsom.
Foto: Shutterstock
V oblastiach za kopcami sa pečie bravčové mäso, tzv. „odojak“.
A ako je to u vás? Zachovali sa aj u vás nejaké zaujímavé vianočné zvyky? Budeme radi, ak sa s nami o ne podelíte: či už napíšete do komentára pod tento článok alebo do rubriky Zvyky a tradície v našej špeciálnej
vianočnej Vareche
RADOSTNÉ VIANOČNÉ SVIATKY!
@an3da čo sa týka stravovania a tradícií, tie sú v Chorvátsku veľmi rozmanité, ja žijem pri mori a opísala som viac menej to čo sa varí u nás. Ver mi, 20km smerom do vnútrozemia alebo na ostrovoch je menu určite odlišné, hlavne zákusky :-) Pita je bosnianska špecialita, ktorá sa tu udomácnila, keďže je veľmi chutná. A ak sa smiem spýtyť, žiješ tiež v Chorvátsku?