Zámocké vinárstvo sídli v kompletne zrekonštruovanom pezinskom zámku a jeho stredovekých pivniciach.
Foto: Zámocké vinárstvo
Samotní Moravania propagujú svoju súťaž ako vinársky Wimbledon. Jej 55. ročník v povojnovej histórii sa konal v Národnom vinárskom centre vo Valticiach. Vzorky hodnotili najlepší odborníci Moravy a Čiech štyri dni.
„Súťaž má neuveriteľnú, vyše 160–ročnú históriu. Je suverénne najstaršou v Českej republike a patrí aj medzi najstaršie na svete,“ pripomína jeden z organizátorov David Šťastný. Dodáva, že doba k podujatiu nebýva vždy priaznivá, a tak je rád, že po pandémii sa tradícia opäť obnovila v plnej paráde. Popularitu dokazujú aj čísla: záujem odbornej i laickej verejnosti; do Valtického zámku, kde si môžu súťažné vína vychutnávať milovníci tohto nápoja, zvykne pricestovať aj okolo šesťtisíc ľudí. Sú pre nich pripravené rôzne podujatia, medzi najpopulárnejšie patrí pokus o prekonanie rekordu v reťazovom priťuknutí si medailovým vínom.
Aktuálny ročník je rekordný podľa počtu zahraničných vín. Okrem tradičných krajín – Českej republiky, Slovenska či Rakúska – hodnotili vyše 730 vzoriek, napríklad aj z Talianska, Nemecka, Francúzska, zo Španielska, z USA, Čile, Argentíny alebo z Nového Zélandu.
„Súťaž to posúva na vyššiu úroveň a zároveň to dáva našim vinárom možnosť porovnávať sa s kolegami zo sveta,“ dopĺňa Šťastný.
Roman Janoušek (vľavo) a Štefan Šimák ml. v srdci vinárstva – barikovej pivnici. Janoušek v ruke s najlepším zahraničným vínom na tohtoročných Vínnych trhoch Valtice – Rizlingom rýnskym CLUB 1271 ročníka 2019.
Foto: Zámocké vinárstvo
Svetový kráľ demižónov
„Bol to vinársky orgazmus. Bomba. Stál som tam na pódiu so slzami v očiach. Cítil som sa, akoby sme získali v Amerike Oscara,“ spomína Roman Janoušek na preberanie titulu šampión pre najlepšie zahraničné víno. „Je to fenomenálny úspech. Vo Valticiach sme okrem tejto trofeje získali aj jednu veľkú zlatú, osem zlatých medailí a Pohár za najlepšie rosé,“ pripomína Štefan Šimák ml., Janouškov partner vo firme.Zámockému vinárstvu sa tento rok darí. V cudzine získalo napríklad najviac ocenení pre slovenské vinárstvo na Vinalies Internationales Paris. Doma, na prestížnych Vínnych trhoch Pezinok, získalo dva tituly šampión, Cenu Zväzu vinohradníkov a vinárov Slovenska, tri veľké zlaté, päť zlatých a tri strieborné medaily.
Janoušek patrí medzi najoriginálnejších, najvýraznejších i najúspešnejších slovenských tvorcov vína. Upozornil na seba, už keď začínal ako mladé ucho na družstve v Limbachu. Jeho talent a povaha búrliváka tvrdo narazili na vtedajšie zvyky. „Bolo to ťažké,“ vzdychne si, no potom spomína už len s úsmevom na perách. „Nebolo tam napríklad riadené kvasenie. Keď som odkaľoval mušt, pozerali sa na mňa ako na exota. K hroznu líznutému mrazom som sa dostal len vtedy, keď ho vo vinici zabudli.“
Pivnica Zámockého vinárstva v Pezinku.
Foto: Zámocké vinárstvo
Najviac však zaujal neúnavným experimentovaním a ustavičným hľadaním nových možností, vlastnej cesty. „Hral som sa s demižónmi. Priviezli nám vlečku hrozna, vybral som si z nej povedzme čistý silván alebo veltlín a urobil som z nich po 200–300 litrov, v 50–litrových demižónoch. Skúšal som rôzne technológie, porovnával, výsledky mi naznačili, ktorou cestou ísť,“ vracia sa v pamäti. Víno bodovalo v súťažiach, no bolo ho málo. A tak Janouška začali volať demižónový kráľ.
Jeho metódy však prinášali výsledky. Všimol si ich aj Eduard Šebo, ktorý ho zlákal do Vinohradníckej spoločnosti Modra, kde v bývalej Šľachtiteľskej stanici v Šenkviciach dostal Janouškov talent nový rozlet. Tam sa mu v roku 2002 v päťtisíclitrovej plastovej nádrži bez chladenia podarilo urobiť Rizling rýnsky, ktorý sa stal prvým šampiónom na zahraničnej súťaži v ére samostatného Slovenska. Bola to rovno najstaršia výstava vín na svete – Vino Ljubljana.
„Bola to náramná sláva. Parádny ryňák. Neskorý zber. Hrozno pochádzalo z Modry. Stočili sme ho do pollitrových fliaš, bolo ich 10 000, a to už je nejaká kubatúra. Definitívne ma zbavila nálepky kráľ demižónov,“ tvrdí Janoušek a dodáva, že pot a drina sa vtedy premenili na úctu a rešpekt, ktorú získal nie silou, ale tým, že niečo vie. „Je to viac ako peniaze, hoci aj tie sú veľmi dôležité.“
Foto: Zámocké vinárstvo
Úspech? Byť originál
Dnes má Janoušek svoje meno aj podpis na vínach Zámockého vinárstva v Pezinku. Firmu založili spoločne so Štefanom Šimákom starším a jeho synom Štefanom, neskôr sa pridal aj druhý syn Richard. Cieľ bol jasný: dorábať vína z hrozna z vlastných viníc v Dubníku a vo Svodíne, kde pestujú vinič na ploche takmer 100 hektárov.„Rozhodli sme sa robiť víno tak, ako sa má a z odrôd, ktoré patria na Slovensko,“ hovoril o dôvodoch založenia vinárstva v roku 2015 Štefan Šimák. Po jeho náhlej smrti podnik v tejto filozofii pokračuje. „Je nastavený na produkciu 400–tisíc fliaš, no menej je niekedy viac. Plánujeme robiť do 100–tisíc fliaš ročne a sústrediť sa na špičkové vína, ktoré budú žiadané,“ vysvetľuje Šimák junior.
Zámocké vinárstvo sídli v kompletne zrekonštruovanom Pezinskom zámku a jeho stredovekých pivniciach. Využíva najmodernejšie technológie, ale ctí tradície.
„Najdôležitejšie je ísť vlastnou cestou, tvoriť. Iba ako originál obstojíte aj v horších rokoch. Inak zhoríte ako fakľa. Nesmiete sa báť nových vecí, inšpirovať sa, ale kopírovanie je cesta do pekla. Prečo? Stanete sa nečitateľným,“ myslí si Janoušek.
Posledné vína, ktoré sa zrodili v nereze alebo stovke barikových sudov pod 800–ročnými klenbami pivníc v Pezinku, sú toho nepopierateľným dôkazom.
Foto: Zámocké vinárstvo
Diskusia k článku