Foto: Pravda - Ľuboš Pilc
V jednom rozhovore ste spomínali, že vždy ste sa chceli venovať cukrárstvu. Podedili ste túto vášeň po niekom z rodiny?
Neviem, či som to podedila, ale to, čo robím, som chcela robiť vždy, preto som sa vyučila za cukrárku. Ďalšie vzdelanie som si doplnila postupne, aby som mohla aj učiť. Som typ človeka, ktorý to, čo vyštudoval, aj celý život robí.
Ste vyučená cukrárka, ako ste sa dostali potom k učeniu?
Vyučila som sa pre podnik Jednota SD. Vtedy ste museli v tom podniku aj nejaké roky odrobiť, ale priznám sa, že som nechcela zostať vo výrobe. Bolo to pre mňa jednotvárne. Našťastie, v Púchove vtedy otvárali v súčasnej Strednej odbornej škole obchodu a služieb odbor cukrár a potrebovali majstrov odbornej výchovy. Bola som sa tam spýtať a hneď ma zobrali. Potom som si urobila potrebné kvalifikácie a už 31 rokov pôsobím v školstve.
Tri desaťročia je naozaj dosť, viete zhodnotiť, čo sa odvtedy zmenilo?
Mám taký pocit, že na niektorých školách, nie všetkých, začínajú upúšťať od nárokov na študentov. Odborná škola je vďačná za každého študenta a potom robia ústupky. Aj preto zo škôl vychádzajú menej kvalifikovaní ľudia. Ťažko sa mi to hovorí, ale s trojročnými učebnými odbormi je to tak. Všetci chcú maturitu, všetci chcú byť IT-čkári a zarábať veľké peniaze.
„Na kastingoch nám mnohé ženy-mamy hovorili, že pečenie je pre ne druh psychohygieny. Postarajú sa o deti a potom sa venujú pečeniu.“
O vás je známe, že ste perfekcionalistka, aj vy ste zľavili z nárokov na svojich študentov?
Ja od svojich študentov vyžadujem to, čo je v učebných osnovách, považujem to za potrebné, ale niekedy sa stretávam z ich strany s nepochopením. Chcem im toho odovzdať čo najviac, ale oni to niekedy vnímajú ako zbytočnú záťaž. Dúfam, že o pár rokov to pochopia a povedia si, veď toto som sa mohol naučiť v škole a teraz si musím urobiť na to kurz a ešte zaň aj zaplatiť. To považujem za smutné.
Pomôžu programy typu Pečie celé Slovensko, kde pôsobíte ako porotkyňa, zvýšiť záujem o cukrárstvo?
Áno, určite pomôžu, už teraz to cítime. Ale vzbudili záujem aj u ľudí, ktorí pečú doma. Mnohí zistili, že je to spôsob, ako sa niečo nové naučiť, dokonca si privyrobiť. Veľa ľudí pri pečení aj relaxuje. Na kastingoch nám mnohé ženy-mamy hovorili, že pečenie je pre ne druh psychohygieny. Postarajú sa o deti a potom sa venujú pečeniu. Tým, že robia niečo iné, si vyvetrajú hlavu.
Diskusia k článku