Foto: Pravda - Ivan Majerský
Ide o jednoročnú rastlinu z čeľade motýľokvetých, Papilionaceae. Pochádza z východnej Ázie a jej kultúra v Číne je stará viac ako štyriapoltisíc rokov. Podnes je na zemeguli viac ako sedemdesiat planých a vyše desaťtisíc kultúrnych odrôd.
Pestuje sa aj v Európe a dozrieva všade tam, kde je aj kukurica. Semená sóje, sójové bôby obsahujú vyše 20 % oleja a 30 – 60 % bielkovín, ďalej lecitín, vitamíny, vápnik aj fosfor. Z bôbov sa vyrába olej, múka, mlieko, omáčky a fermentačnou cestou aj sójový syr - tofu. Zo sójového oleja sa pripravuje aj mydlo, farby, laky, glycerol aj plastické hmoty…
Sója sa na našom tanieri „prebudila“ až pred polstoročím. V „Kuchařke naší vesnice“ (SZN Praha, 1965) je o sóji len pár riadkov. Autori odporúčajú sójovú múku pridávať do pšeničnej. Nanajvýš len 3 – 5 % hmotn., bo inak by sa pečivo zle pieklo!
Poďme však k tofu. Poznám ľudí, ktorí ho na tanieri milujú. Len také „holé“, nakrájané na kocky, pokvapkané olivovým olejom s posekanou mladou cibuľkou. Skvelé studené predjedlo! Náročnejší si pripravujú tofu, údené aj neúdené, v trojobale. Taký rastlinný rezeň z Krungkaa.
Rozšľahané vajce, múka, soľ, strúhanka. Nie hocaká. Skúste raz rakúsku, z bieleho chleba a osmahnutej múky. Tofu vyprážajte na sójovom oleji a do pohára si nalejte čosi neobvyklé.
Aktuálnemu burčiaku z iršaja sa vyhnite a doprajte si čosi biele, staršie, barikové. V Modre už máme zopár pekných barikových bielych vín z odrôd Silvánske zelené aj Chardonnay...
Diskusia k článku