Dnes tekvica vládne svetom. Rastie takmer na všetkých svetadieloch až do nadmorskej výšky nášho Lomnického štítu. Na zemeguli jestvujú tisíce druhov, pričom každý z nich inak vyzerá, inak chutí, inak prejavuje svoje tajomno.
Ľudia, bohatí i chudobní, tekvicu milujú. Varenú, pečenú, panírovanú, dusenú. Z tekvice robia pudingy, čaje, čatní, džemy, zmrzliny, likéry, džúsy, dipy, smooties... Tekvice vyrezávajú (tzv. tekvicový carving), usporadúvajú tekvicové festivaly, na tekviciach sa sánkujú (pumpkin regaty)! Bláznivá tekvica, pobláznená spoločnosť...
Venujme však pozornosť výživovej hodnote tekvice. Jej plody sú bohaté na vitamín A, majú antioxidanty, dostatok minerálií, vlákniny. Spracovaná tekvica, v slanej či sladkej podobe, je i po päťtisíc rokoch svojho života stále „in“.
Aj ja som tekvicomilec. Pomerne často sa zvŕtam v kuchyni a občas si ukuchtím tekvicové ratatouille. Je to jednoduché. Potrebujete len extra panenský olivový olej (nie „pomace“) a naozaj veľa na kocky pokrájanej maslovej tekvice, baklažánu, pár plátkov hokkaida, 3–4 olúpané a povarené paradajky, červenú aj bielu cibuľu, žltú aj červenú papriku, nastrúčikovaný cesnak a niekoľko plátkov bieleho póru. Nuž a soľ aj korenie. Čierne aj biele, majorán, bazalku, 3–4 bobkové listy. Najprv poduste cibuľu, potom pridajte tekvice, papriky a napokon rajčiny a pár štipiek limetkovej kôry. Panvicu dobre sledujte, vaše ratatouille nesmie byť ani tvrdé, ani kašovité. Hádam tých 10–15 minút ohňa vám postačí.
Kuchyňa vám bude rozvoniavať a vy budete mať len dva malé problémy. Čo k tomu. Nuž teda, je to prosté. Čerstvý chrumkavý chlebík alebo originálne „gnocchi di patate“. Víno v čaši vám tentoraz neponúknem. Odporúčam pohár akurátne vychladeného acidofilného mlieka.
Diskusia k článku