Mišpuľa obyčajná (Mespilus germanica) je veľký ker alebo malý strom dorastajúci do výšky asi 3 metrov. Je unikátna v tom, že jej plody sú k dispozícii v zimnom období. Konzumujú sa v surovom stave alebo ako súčasť mnohých jedál.
A napriek svojmu latinskému menu, ktoré znamená mišpuľa nemecká, pochádza z juhozápadnej Ázie a juhovýchodnej Európy, najmä z pobrežia Čierneho mora patriacemu dnešnému Turecku. Pestuje sa od čias Rímskej ríše, asi 3000 rokov. Plody, listy, kôra a drevo stromu boli používané ako lieky na rôzne ochorenia vrátane hnačky, nadúvanie žalúdka, horúčky.
Kvet má dlhé kališné lístky, ktoré zostávajú na ovocii. Červenohnedé plody sú malvice s priemerom 2 - 3 cm, s piatimi trvalými a pevnými kališnými lístkami okolo priehlbiny, takže pôsobia, akoby boli duté. Semená mišpule obsahujú toxickú kyselinu hydrokyanovú, preto sa neodporúča konzumovať ich vo veľkom množstve (tak ako jadrá mandlí).
Plody sú tvrdé, kyslé a obsahujú veľké množstvo horkých trieslovín. Jedlé sú až po zmäkčení mrazom alebo prirodzene uskladnené až po nejakom čase. Hneď ako ovocie zmäkne, koža rýchlo nadobudne zvráskavenú textúru a stane sa tmavohnedá. Vo vnútri sa konzistencia redukuje a chuť pripomína jablkové pyré. Toto môže zmiasť tých, pre ktorých sú mišpule nové, pretože zmäknuté ovocie vyzerá, akoby už bolo zhnité.
Po zmäknutí možno ovocie jesť surové, ale často sa konzumuje aj ako dezert, napríklad so syrom alebo koláčmi, alebo sa používa na prípravu mišpuľového želé a vína. Ďalším jedlom, v ktorom sa mišpule používajú, je "mišpuľový syr", ktorý je podobný lemon curd, pripravený z mišpuľovej drene, vajec a masla. Takzvaný mišpuľový čaj zvyčajne nie je vyrobený z mišpule obyčajnej, ale z kustovnice (goji), ktorá sa niekedy nazýva "červená mišpuľa".
Pán Malík nám na stránkach Varechy opísal prípravu Mišpuľových guliek a ak vás ovocie zaujalo, môžete si skúsiť uvariť aj Mišpuľový džem:
Mišpuľový džemZdroj: www.wikipedia.org
Foto: Shutterstock
Diskusia k článku