Informácie, ktoré dostával Jean-Daniel Angibaud, francúzsko-slovenský režisér vínnej kytice so zvodne jemným sakurovým odtienkom, gradovali dva dni. Najprv z Tokia oznámili: blahoželáme, Slovenské Vinice získali zlatú medailu. Potom prišlo spresnenie, ste šampiónom ružových vín. A s ním aj vysvetlenie dvojitého zlatého doublu. Ružový Cabernet Sauvignon, ktorý sa narodil v malokarpatských Doľanoch, dosiahol najlepší pomer medzi cenou a kvalitou a utvoril najlepší pár s japonským jedlom.
Cabernet Sauvignon je odroda rozšírená po celom svete, je to vinársky svetobežník ako Jean-Daniel Angibaud. Do tajov vína ho zaúčal starý otec a potom ho osud zavial do rôznych kútov planéty. Francúzsku vinársku skúsenosť konfrontoval s novosvetskou – čílskou, argentínskou, juhoafrickou, austrálskou. Neskôr nepokojnú galskú dušu zvedavosť priviedla na Slovensko.
Terroir je adresa vína
Pred šiestimi rokmi vznikla nová značka slovenských vín Slovenské Vinice. Aj podľa veľkých písmen v názve vidíme, že jej tvorcom išlo o podčiarknutie miesta zrodu vína. Akcent na terroir mal zdôrazniť človek z krajiny, pre ktorú je prirodzenou súčasťou víno. Tak sa stal Jean-Daniel Angibaud žijúci už niekoľko rokov na Slovensku zosobnením francúzskej a podistým aj svetovej vinárskej skúsenosti. Plus mal pridať vínu nielen jeho slovenskú adresu, ale aj neopakovateľný štýl.
Prenikajúc do slovenského vinohradníckeho prostredia a množstva ľudí, ktoré ho formovali, objavil Angibaud doľanského vinohradníka a vinára Jozefa Mikuša. Pochádza zo starého roľníckeho rodu z Trnavskej tabule. Po kolektivizácii rodičia emigrovali. Potom sa vrátili a ich syn vyrástol upostred lesov a vinohradov Malých Karpát.
Keď sa v druhej polovici osemdesiatych rokov uvoľnili podmienky na podnikanie, začali podnikaví Mikušovcov predávať roľnícke prebytky. Po revolúcii sa mladý inžinier vrhol do budovania rodinného vinárstva. Dnes pod značkou JM Doľany nájdeme obnovené vinohrady na ploche 182 hektárov. V slovenskom vinohradníctve, kde vinice skôr odumierajú, ako sa obnovujú, je to výkon hodný ocenenia a nasledovania.
Angibaud nemohol nenatrafiť na tohto vínom a vinohradmi krsteného človeka.
"V Mikušovom víne je zreteľne vidieľná jeho podstata – sú ňou vinohrady,“ objasňuje Angibaud dôvod, prečo si Slovenské Vinice vybrali na spoluprácu práve tohto vinára. Mikuš ponúkol to, čo si Francúzi na víne najviac cenia: výbornú polohu, pôdu a cennú mikroklímu malokarpatských vinohradov. Z roviny vystupuje územie na slnkom prežiarené svahy. Zloženia pôdy, podložie ktorej sformovali štvrtohory, je pestré. Jej typickou črtou je vyšší obsah minerálov.
Kedysi, bolo to v 11. a 12. storočí, francúzski cisterciáni pôdu predtým, než do nej vysadili viničné kry, ochutnávali. Angibaud ju síce nevzal do úst, ale víno z nich mu prezradilo svoju živú mineralitu. Presvedčil ho priestor a Jozef Mikuš, s ktorým už niekoľko rokov pracuje jeho syn Marek. Otec dal synovi vinohradnícke meno, kto by si nepamätal Mareka Habdžu, zanieteného vynachádzavého vinohradníka z Hečkovho románu Červené víno. Pozoruhodné, ako vo víne aj cez mená prežíva úprimný vzťah k územiu a dielu, ktorí vytvorili generácie predkov.
Slovenské a svetové
Mikuš s Angibaudom hovoria, že bolo len otázkou času, kedy sa ich vinárske cesty museli preťať. Jeden druhému mali čo ponúknuť, každý dával do spoločného súdka to, čo druhému chýbalo a obohacovalo vzájomný vzťah.
"Mali sme zdravé víno, ktoré potrebovalo ďalej rásť, a vtedy sa objavil Jean-Daniel Angibaud. Prešiel vinohrady, ochutnal víno a začal načrtávať projekt spolupráce. Vlani vyústila do získania titulu svetového šampióna v Japonsku – vyznamenanie pre Slovenské Vinice, ale pravdaže aj pre nás. V ťažkých korona časoch je to mimoriadne povzbudzujúce ocenenie pre slovenské víno, pripomínajúce Slovákom svetovú kvalitu a motivujúce vinárov byť ešte lepšími. Je to víno hovoriace o tom, že práca vo vinici a pivnici dáva zmysel,“ vraví Jozef Mikuš.
Víno je produkt prírody, ale aj ľudskej fantázie a súčasne vojenskej disciplíny. Počasie prichádza rok čo rok s nenapodobiteľnou variáciou živlov bojujúcich o nadvládu v povetrí. Ročník je preto osudom vinice a vína, a zoči-voči nemu stojí vinohradník a vinár. Usilujú sa, aby vinič dal dobrú úrodu hrozna. Aby mušt po premene na víno povzniesol človeka.
Angibaud priniesol do tvorby vína nielen fantazijný invenčný pohľad, ale ako vraví Mikuš,aj dôraz na dodržanie zvolenej technológie. Je to prísny nekompromisný učiteľ.
"Ružové víno musí prekvapiť espritom, emóciou, farbou, vôňou a živosťou chute,“ naskicoval pár slovami svoj ideál rosé vína Jean-Daniel. Kedysi pracoval v Austrálii vo vinárstve Brown Brothers. Podobne ako u Mikuša bola aj tam pestrá skladba odrôd blížiaca sa k 30 sortám. Majitelia nabádali enológa, aby neváhali s vínom experimentovať.
V Doľanoch dostal Angibaud voľnú ruku. Pripravil niekoľko možných podôb ružového vína. Zvíťazil Cabernet Sauvignon rosé, 30 percent ktorého pobudlo v nových dubových sudoch. Závan dreva je príjemný, odkazuje, že víno bolo, je a bude produktom prírody. Prejav ovocných chutí je živý, s pravahou ľahulinkej ríbezľovej sviežosti.
Prečo vlastne pijeme víno? Aby sme si pripomenuli niektorý z obrazov prírody. Babie leto s chladnými nocami vyfarbilo doľanské vinice do farieb jesene s nádherou vychádzajúceho a zapadajúceho slnka. Jeho skrotenú energiu nachádzame vo víne, ktoré tak očarilo Japonky a Japoncov. Za desať eur dve fľašky, ten zážitok stojí za to.
Diskusia k článku