Foto: Shutterstock
Ako deti sme chodievali zo školy oberať šípky, ale okrem šípkového čaju sme nič iné vyrobené z týchto jesenných plodov nepoznali. Tak to bolo až dovtedy, kým som nespoznala „starú mamu zvolenskú“, ako hovorili svokre moje deti. Bola vychýrená kuchárka a medzi jej špeciality patril aj šípkový lekvár.
Ohúril ma hneď po prvej lyžičke, ktorú som ochutnala. Nikdy predtým som nič také nejedla, nepodobal sa na nijaký džem či lekvár, ktorý som ochutnala dovtedy. Mal zvláštnu kyslastú chuť a tiež konzistenciu. Vôbec som si nevedela predstaviť, ako možno zo šípok, tých malých plodov plných tvrdých semienok, uvariť lekvár. Pamätám si však na svokrine slová, že je to strašná piplačka.
Keď sa „stará mama zvolenská“ pred časom pominula, s ňou zmizol aj jej úžasný šípkový lekvár. Prešlo niekoľko rokov, kým som začala pátrať, ako sa vlastne táto špecialita robí. Na šípky jednoducho treba asi dozrieť.
Pochúťka, na ktorú treba dozrieť
Našla som recept na internete, ktorý sa mi celkom pozdával, a tak som ho vyskúšala. Šípky nám totiž rastú hneď za panelákmi, a to v hojnom množstve. Nie je to ani blízko cesty, takže nie sú kontaminované prachom ani všetkým tým, čo autá produkujú. Stačí ich len natrhať. Voľakedy sa hovorilo, že šípky treba oberať až po prvých mrazoch, teraz to už asi neplatí. Pamätám si, že prvé prízemné mrazíky bývali už v septembri, no v posledných rokoch je to oveľa neskôr. Šípky sú však na zber najvhodnejšie stále od konca septembra.Nazbierala som šípky a na vlastnej koži zistila, že svokra mala pravdu, nie že by som jej vtedy neverila, pripraviť z nich lekvár je naozaj hrozná piplačka. Vlastne ani neviem, čo je pri príprave najhoršie. Chuť lekváru je však taká úžasná, že som sa nedala odradiť a robím ho už niekoľko rokov.
Pritom najprv musíte zvládnuť zber, keď treba plody oberať medzi tŕňmi. Potom čistenie, keďže z každej jednej šípky treba odstrániť zvyšky stopky, prípadne aj vrchnej časti (tú ja nechávam). Potom nasleduje dvojhodinové varenie, a to je asi najpohodlnejšia časť celej prípravy.
Foto: Shutterstock
Uvarené šípky treba čiastočne scediť a rozmixovať. Aj vodu, ktorá zostane, treba odložiť. Napodiv to ide aj tyčovým mixérom, tomu tvrdé zrnká neuškodia. Potom nasleduje čerešnička na torte, ktorou je pasírovanie, aby sme dostali hladkú omáčku bez zrniek a chĺpkov.
Podľa mojich skúseností to ide najlepšie cez pasírovacie sitko, akurát to dlho trvá, mávam pocit, že kľukou krútim donekonečna. Keďže hmoty v sitku zostane aj po pasírovaní dosť a je ju škoda vyhodiť, putuje do utierky a z nej ešte povytláčam zvyšky. Zababraná som poriadne nielen ja, ale aj celá kuchynská linka a okolie...
Márny pokus
Minulý rok som si chcela pasírovanie uľahčiť a dala som šípkovú hmotu do nadstavca na pasírovanie, ktorý bol súčasťou kuchynského robota. Už nie je, skončil rozbitý v koši. Pasírovanie šípok nezvládol. Jednoducho, pri šípkovom lekvári platí doslova, že všetko, čo za niečo stoji, vyžaduje námahu.Keď zvládnete pasírovanie, potom stačí už „len“ lekvár uvariť, klasicky, ako hocijaký iný. Ten šípkový odporúčam však nielen naplniť do pohárov a prevrátiť hore dnom, ale potom ešte aj sterilizovať v rúre. Jediným konzervantom je tu cukor a predsa len, keď sa toľko narobíte, bola by škoda, aby sa vám čo len jeden pohárik pokazil.
Šípkový lekvár podľa redaktorky Jarky
Diskusia k článku