Planty nám množila teta Bukovinská a matka sa o ich rast príkladne starala. Môj otec rajčiny nenávidel. Rajčinovú polievku s dvoma hrsťami kryštálového cukru však miloval. Nakrájané čerstvé kúsky z nich jemne osolené i pokorenené sme však my deti milovali. Samozrejme, s Kollárovým chlebom a maslom od pani Vrankovej z Ompitála...
Nová „rajčinová“ kultúra prišla až koncom minulého tisícročia. To sa už vozili paradajky z juhu. Boli vyleštené ako psie guľky, nevoňali, nechutili. Po rokoch sme však obnovili naše „rajčinové“ tradície. Polovicu plochy našej zeleninovej záhrady zaberajú paradajky. Z ponúkaných desiatok odrôd preferujeme „tornádo“. Rastie do výšky a rodí fúru rajčín v strapcoch. Plody sú šťavnaté a chutné.
Ostrým nožom ich narežete na plátky a naukladáte do misy. Pridáte bielu cibuľu, pokrájané baranie rohy i jabĺčkovú papriku, dve–tri nasekané feferónky. Šalát decentne posolíte, okoreníte, pokvapkáte olivovým olejom, citrónom a posypete kaparami. A potom ešte za pol hrste bledozelených zelerových „srdiečkových“ listov. Umyjete si ruky a všetko jemne premiešate. Bude sa to podávať s „rozstrapkanou“ neúdenou parenicou a krajcom čerstvého chlebíka. Toho, ktorý máte najradšej. Musí však chrumkať a musí voňať pecou vášho pekára...
Vďaka, pán Fedor !
Ked pestujete paradajky len pre seba a na priamu konzumaciu bez konkurencie su heirloom.
www.florina.sk/heirloom-alebo-f1-a-ako-na-to/...