Foto: Shutterstock.com
Ak by sme chceli tento nápoj presne definovať, môžeme si pomôcť slovenskou legislatívou. Tá burčiak definuje ako „kvasiaci hroznový mušt vyrobený výlučne z hrozna dopestovaného a spracovaného na území Slovenskej republiky“. Predávať ho možno už od 15. augusta, a to až do konca roka. Tento rok vinári, ktorí si dávajú aj na kvalite burčiaka záležať, s predajom chvíľu čakali. Odrody, z ktorých sa burčiak najčastejšie robí, napríklad Iršai Olivier či Muškát moravský, dozrievali totiž tento rok neskôr.
Zaujímavé je, že burčiak je v podstate stredoeurópska špecialita. Najobľúbenejší je u nás, na Morave, v Maďarsku a v Rakúsku, kde sa nazýva Sturm (búrka). Vo mnohých iných jazykoch ale naň nemajú jednoslovné pomenovanie.
Skalní burčiaka tvrdia, že ho každoročne treba vypiť toľko, koľko máte krvi, jeho odporcovia ho, naopak, považujú za bolehlav. Tu treba ale povedať, že ak vás niekedy bolela z burčiaka hlava, na vine nebol samotný nápoj, ale jeho výrobca, respektíve technológia a surovina, akou a z ktorej burčiak robil.
Aký by mal teda byť biely burčiak, aby ste po ňom nemali ťažké ráno? Dôležitá je jeho farba – mala by byť žltozelenkavá, respektíve mliečnožltá. Hnedasté tóny nie sú žiaduce, burčiak už asi nie je čerstvý. Ak je príliš svetlý, môžete mať podozrenie, že je riedený vodou. Sedimentu by v ňom malo byť tak akurát, keď ho je veľa, znamená to, že bol zle odkalený. Odkalenie je veľmi dôležité, zbaví burčiak nežiaducich nečistôt, ale napríklad aj pesticídov. Kvalitný burčiak by mal voňať, veď sa vyrába z aromatických odrôd. Je to živý „organizmus“, takže ho treba piť hneď. Keď už skladovať, tak len do druhého dňa, v chladničke a otvorený.
Napriek pomerne rozšírenému názoru, že burčiak neodmysliteľne patrí k husacím a kačacím hodom, nie je to tak, dokonca sa k nim ani neodporúča. Keďže obsahuje veľa cukru, strávenie pomerne mastného kačacieho a husacieho mäsa je s ním ťažšie. Ale napríklad k lokši či ľahším jesenným jedlám – prečo nie...
Diskusia k článku