Foto: Pravda - Ivan Majerský
Nie orechy pekanové, maledivské, egyptské, brazílske (para), indické (kešu), muškátové, píniové vodné… Pozornosť budem venovať orechu nášmu. Orechu vlašskému z čeľade Juglandaceae. Tých, prosím pekne, v euroázijskom pásme rastie takmer dvadsať druhov. Ich jadrá sú chrumkavé, chutné a výživné. Obsahujú veľa oleja, bielkovín, minerálov a pomerne dosť sacharidov.
Už v detstve sme lašovali po chotári a zbierali ich kde sa dalo. Napokon, za socializmu bol celý svet náš… Poďme k spomienkam.
Svojich dedov Ondreja a Alexandra som nepoznal. Obaja padli v prvej svetovej vojne. Kochanovská babka Katarína do smrti ostala sama. Drela na gazdovstve a vychovala troch synov.
Bola skvelá kuchárka. Takú orechovú tortu, okrem nej, neupiekol nik na Trenčiansku. Modranská babka Rózka vychovala štyri deti a bola málo zdatná kuchárka. Najlepšie jej „išli“ slíže s orechmi. Vlastnými, z vinice v hone Folegrunt.
Nuž a moja matka? Pripravovala skvelé orechovníky z kysnutého cesta, orechové pyšteky (vyšľahaný sneh z bielkov, cukor, pomleté orechy), tyčinky, štanglice i kocky. Keď bolo treba pripraviť čosi nachytro, za hodinku bola na stole nepečená orechová roláda (bielky, práškový cukor, vlašské orechy, maslo, dva žĺtky a čokoládové hobliny).
Ako deti sme však milovali mamin orechovník. Klasický modranský závin, najlepšie z vlastných orechov. A milujem ho podnes.
Citronádu som však vymenil za víno. Nie ružové, nie červené, nie šumivé. V čaši mám naliate biele barikové. Zreje dva roky v nových barikových sudoch z maďarského Tokaja a je z odrôd Chardonnay, Rivola a Silvánske zelené. Tie vína majú burgundský „štich“ a ten Slovákom veľmi nepasuje. Neskúsite to raz? Na tanieri musí byť však čerstvý orechový závin...
Diskusia k článku