Foto: Pravda
Fedor Malík
Bola statná, vráskavá a každým rokom mala fúru plodov. Boli sladučké, kyslasté a lákavé. Pozri recepty na tému Pečieme s malými deťmi Jedli sme ich „len tak“, boli sme celí umazaní, robili sme z nich i kompóty s hruškami, sirupy (Sirupus mororum) a tí odvážnejší a dospelí pripravovali i morušové víno (Vinum moratum).
Špecialitou mojej matky boli sušené moruše. Ten spôsob konzervácie vzácnych plodov moruše, ktoré majú i výrazné protizápalové účinky, vraj pochádzal zo Strednej Ázie. Sušené plody sa zomleli, preosiali cez sitko a potom pridávali do cesta. Najlepšie piškótového.
To sme ako deti mali najradšej. Príprava cesta bola prostá: štyri vajcia, štyri lyžice práškového cukru, štyri lyžice polohrubej múky. Z bielkov sa ušľahal sneh a doň sa zľahka zamiešali žĺtky, cukor a nakoniec i pšeničná a „morušová“ múka.
Cesto sa pieklo na plytkom plechu pri miernej teplote a po vychladnutí sa krájalo na kocky. Tie sa papkali s morušovým lekvárom, čerstvými morušami, šľahačkou alebo bielym jogurtom... a k tomu pohár morušovej „malinovky“ s vodou z Firígľovskej studničky. Boli to všetko dobroty, na aké sa nezabúda po celý život...
Každý poriadny dedinský dvor mal vysokú morušu pri latríne alebo pri hnoji. O popadané ovocie sa bili sliepky, husi, kačice. Aj ja som niekde čítala (myslím že v Slovenke) aká je zdravá moruša, dokonca pomáha pri liečbe rakoviny. Ľudia ju nemajú radi pre ten bordel čo robí popadané ovocie, ale tomu sa dá pomôcť: okolo pňa sa rozprestrie akýsi "golier" z igelitu podľa veľkosti koruny a každé ráno máte v ňom plno popadaného ovocia. Výhodou je že nedozrieva naraz, ale postupne. Je fakt škoda že o nej ľudia nevedia a nepestujú ju.
a to som zo stredneho slovenska a v dedine ich bolo hodne- ozaj skoro v kazdej zahrade= prednej ci zadnej.
od vtedy co je uz peknych par rokov som o nej nesnivala- takmer zabudla.
ako dobre si tu pripomenieme veci a vybavime spomienky na maldost- a ten sikovnesji co by chce napisat niekedy knihu moze kudne cerpat vedomosti z tejto pokladnice rozumov ludi, co to prezili...