Museli sme teda hodne, hodne čakať kým sme sa dozvedeli kto to bol Brillant Savarin. V histórii filozofie jedla a pitia je to osobnosť číslo jeden. Vedel pomenovať všetko, čo sa udialo v kuchyni i pri slávnostne prestretom stole. A bol skutočne prvý, ktorý učil o harmónii, o súhre toho, čo si človek dáva do úst. Od tých čias, a sú to už skoro tri stovky rokov, sa hovorí o manželstve a o priateľstve jedla a nápojov. Brillant bol však Francúz a pitie ponímal po svojom. Jeho nápojom bolo jeho víno...
V našich končinách bol obdobnou osobnosťou fatálny Béla Hamvas. Béla bol metafyzik vína a jedla. Jeho vínny rituál je harmóniou úst a je to ústna trojica: jedlo, nápoj, tabak. Najjednoduchšia uhorská vínna podstielka je podľa Hamvasovej teórie údená slanina, chlieb a paprika...
O jedle a o víne som napísal stovky pojednaní. Opísal som v nich moje gastrostretnutia v domácom i cudzom svete. V drvivej väčšine prípadov išlo o pozitívne reakcie. Vyhľadával som situácie, aby sa mojim pocitom vo vôni a chuti uľavilo. Nie vždy to tak bolo. Niekedy sa mi fyziológia vnemu búrila a tanier som od seba odsunul. Doposiaľ som o tom nepísal. Nastal však čas, aby som bol úprimný.
Vo francúzskom Sancerre mi akosi nesedel súlad kozích syrov Crottin de Chavignol a barikových bielych vín. V Maďarsku sa vyhýbam paprikášu z kohútich hrebeňov, nemusím ani býčie žľazy na paprike. V Kanade som odišiel od stola kvôli vývaru zo starého bobra a v Číne som nedávno odmietol údené kačacie hlavy. Jednoducho sa to nedalo. Zdvihol sa mi žalúdok. To sa mi v prípade, že mám na tanieri teľací rezeň so zemiakovým šalátom, nikdy nestane...
Diskusia k článku