Moje gastrosobáše

Fedor Malík, 6. augusta 2019 o 04:00

O tom, čo sa konzumovalo v praveku, veľa nevieme. Mamuty vyhynuli a my ani netušíme, ako voňala a chutila „mamutina“. Čakali sme dlhé tisícročia. Človek sa naučil hovoriť, písať a jeho kulinárske umenie sa zlepšovalo z tisícročia na tisícročie.



Museli sme teda hodne, hodne čakať kým sme sa dozvedeli kto to bol Brillant Savarin. V histórii filozofie jedla a pitia je to osobnosť číslo jeden. Vedel pomenovať všetko, čo sa udialo v kuchyni i pri slávnostne prestretom stole. A bol skutočne prvý, ktorý učil o harmónii, o súhre toho, čo si človek dáva do úst. Od tých čias, a sú to už skoro tri stovky rokov, sa hovorí o manželstve a o priateľstve jedla a nápojov. Brillant bol však Francúz a pitie ponímal po svojom. Jeho nápojom bolo jeho víno...

V našich končinách bol obdobnou osobnosťou fatálny Béla Hamvas. Béla bol metafyzik vína a jedla. Jeho vínny rituál je harmóniou úst a je to ústna trojica: jedlo, nápoj, tabak. Najjednoduchšia uhorská vínna podstielka je podľa Hamvasovej teórie údená slanina, chlieb a paprika...

O jedle a o víne som napísal stovky pojednaní. Opísal som v nich moje gastrostretnutia v domácom i cudzom svete. V drvivej väčšine prípadov išlo o pozitívne reakcie. Vyhľadával som situácie, aby sa mojim pocitom vo vôni a chuti uľavilo. Nie vždy to tak bolo. Niekedy sa mi fyziológia vnemu búrila a tanier som od seba odsunul. Doposiaľ som o tom nepísal. Nastal však čas, aby som bol úprimný.

Vo francúzskom Sancerre mi akosi nesedel súlad kozích syrov Crottin de Chavignol a barikových bielych vín. V Maďarsku sa vyhýbam paprikášu z kohútich hrebeňov, nemusím ani býčie žľazy na paprike. V Kanade som odišiel od stola kvôli vývaru zo starého bobra a v Číne som nedávno odmietol údené kačacie hlavy. Jednoducho sa to nedalo. Zdvihol sa mi žalúdok. To sa mi v prípade, že mám na tanieri teľací rezeň so zemiakovým šalátom, nikdy nestane...
Komentáre k článku:
  • hubata - fotkahubata 6. augusta 2019 o 16:01

    Ono sa vraví iný kraj, iný mrav a zrejme to platí aj v gastronómii. V Číne jedia psov, ale my máme o psoch inú predstavu - ako o vernom priateľovi človeka. Zrejme každé jedlo vzniklo z hladu, ale je na nás ľuďoch ako korune tvorstva aby sme zvieratám umožnili bezbolestný odchod z tohto sveta, bez týrania a zbytočných rituálov.
    @zareaguj


Pridaj komentár k článku:
Táto funkcia je len pre prihlásených!

Pre pokračovanie sa prihláste svojou Varechovou prezývkou a svojim heslom:


alebo môžeš použiť:

Prihlásenie cez Facebook

Registrácia

Registrácia a používanie webu Varecha.sk je zadarmo.
Podmienky používania a ochrana osobných údajov


Inšpirácie z nových receptov
TOPlist