Moderátor Milan Zimnýkoval: Nie som frajer, ktorý by varil guláše bez receptov

Foto: Archív Milana Zimnýkovala

Obľúbený televízny aj rozhlasový moderátor si nás získal svojím vtipom, ale aj uvádzaním kulinárnych šou Pečie celé Slovensko či rodinnej kuchárskej relácie Moja mama varí lepšie ako tvoja. V rádiu moderuje rannú šou a tvorí polovicu neoddeliteľnej dvojice Junior a Marcel, ktorá nás každý deň rozveselí nákazlivým humorom. Aktuálne sa venuje aj tvorbe podcastu CHUTNÝ a zaujímavému projektu Šuhajíci Pri Panvici.

V roli moderátora hviezdite v televíznych šou o varení a pečení a zároveň aj rád varíte. Čo ste skúšali skôr, moderovanie alebo varenie?

Nedávno sme s mojím kamarátom spomínali na naše stredoškolské časy, keď sme nahrávali podcast, len sme vtedy nevedeli, že sme nahrávali podcast. S varením som to skúšal skôr. Ako malý som sa motal okolo babky a miešal sa jej do varenia. Ale sám som s experimentovaním v kuchyni začínal, keď som prišiel domov zo školy a vylepšoval si desiatu, ktorú som nezjedol. Boli to takzvané francúzske toasty. Ak si dobre pamätám, prvýkrát som celkom sám varil na oslavu mojich osemnástych narodenín, podával som slávnostné menu – kuracie soté so sušenými marhuľami. Strašný karambol! Och! Ale odvtedy som sa posunul. Profesionálnemu vareniu som ako fanúšik a moderátor podľahol asi pred dvanástimi rokmi. Bolo to dávno a moja cesta do programov o varení a pečení viedla cez Prahu a Český zväz kuchárov a cukrárov. Až na akciách v Čechách si ma všimli na Slovensku a začal som moderovať rôzne food festivaly. A to mi zostalo, stále som fanúšik gastronómie. Momentálne sa už viac ako rok venujem svojmu podcastu CHUTNÝ.

Doma ste víkendový kuchár alebo pre svoje dievčatá aj pravidelne varíte?

Nie som taký frajer, aby som varil guláše bez receptov, ale mám jedlá, na ktoré už manuál nepotrebujem. Cez týždeň, ale aj cez víkend som bežný kuchár, „menučkár“. Varím bežné večere podľa zoznamov alergénov našej rodiny, dcéra miluje cestoviny s cottage syrom a pažítkou, manželka ocení, keď pripravujem šaláty. Inak varím bežné jedlá, ale stane sa, že sa niekedy netrafím. Netreba u mňa čakať „hoch–küche“.

V pár rozhovoroch ste spomenuli, že varenie je pre vás relax. Je to tak?

Áno, je to doslova relax! Pri varení vypínam, počúvam hudbu a rád sa piplem s maličkosťami. Rád čistím a krájam zeleninu a hrám sa so surovinami. A keďže nie som taký zručný, ako si mnohí myslia, trvá mi to dlho.

S manželkou Tonkou a dcérou Saškou sa radi túlajú po Slovensku.
Foto: Archív Milana Zimnýkovala

Pri príprave akého jedla sa cítite najviac sebaisto?

Lavaš pizza! U nás doma je to veľmi obľúbené jedlo. Sem–tam si dáme fast food, alebo objednáme sushi, ale pizza u nás je len „home made“. Lavaš je nekysnutý zdravý arménsky chlieb, ktorý mi predstavili moji Šuhajíci Pri Panvici od výrobcu, ktorý ho pripravuje ručne. Ale späť k pizzi. Na jeden plech preložím cesto na polovicu, pridám paradajkový základ, ukladám naň čokoľvek, čo doma nájdem okrem ananásu, a vložím do rúry. Výsledok nám vždy chutí tak veľmi, že si zbytočne pizzu domov neobjednávame. A iné pizze mi už ani nechutia.

Muži, ktorí radi varia, sú pre mnohé ženy snom. Pripravujete niečo dobré pre svoju ženu Tonku, ak si ju chcete udobriť alebo len tak – z lásky?

Na začiatku vzťahu som varieval krevety na masle s cherry paradajkami, petržlenovou vňaťou, cesnakom a bielym vínom. Hlavne tým vínom sme nešetrili. Toľko teraz nevypijem za mesiac, koľko sme vtedy denne použili pri varení. Ale grilovaná cvikla s bryndzou je tiež môj favorit a v zime mám zas rád polievky. S manželkou spolu nevarievame, pretože v kuchyni som pri príprave jedla rád sám.

Ako prežívate najradšej voľné chvíle s dcérkou a manželkou?

Najradšej by som s nimi bol stále, cestoval a neriešil školu a prácu. Keďže to nejde, tak som vďačný za každú spoločnú chvíľu. Dcéra Saška frčí každý deň na plný výkon, keď prídeme zo školy, bez prestávky niečo robí až do deviatej večer. Kreslí, maľuje, hrá sa, vyrába, stále je v pohybe. Venuje sa aj golfu, a tak sa snažím byť „daddy caddy“, sprevádzam ju ideálne dvakrát do týždňa na tréning a sem–tam aj na turnaj. Učím sa pravidlá golfu, snažím sa neprekážať a fandiť. Všetci traja milujeme Slovensko a radi chodíme do Jánskej doliny a sem–tam aj do Tatier.

„Pri varení vypínam, počúvam hudbu a rád sa piplem s maličkosťami.“

Kto sa u vás doma stará o to, aby v chladničke nič nechýbalo?

U nás som nákupcom ja, a to dobrovoľne a rád. Mám teóriu dvoch, je to systém, keď pridávam do košíka obľúbené potraviny hneď dvakrát. Napríklad kupujem aj dve fľaštičky uhoriek, jednu hneď jeme a druhá je v zásobe. Mám dokonca presne určenú značku a veľkosť uhoriek, vyskúšal som totiž viacero druhov, a preto si viem vybrať najlepší. Keď bola so mnou nakupovať manželka, žasla napríklad nad tým, ako vykladám nákup na pás. Učím to už aj dcéru. Vysvetľujem jej, prečo a ako nakupovať. Asi to nie je normálne, ale dokážem s tým žiť.

Musíte dcérku niekedy aj motivovať, aby zjedla rôzne druhy medzi deťmi nie príliš populárnej zeleniny, ako je napríklad kel či brokolica?

Doma jeme, čo nám chutí. Dnes už je Saška rozumná mladá dáma, takže vie, čo má jesť. Ale keď bola malá, veľa som jej o zdravých potravinách naklamal. Napríklad, keď si chcela lakovať nechty, tak som jej vysvetlil, že tekvica má veľa zinku a aby si ich mohla lakovať, tak ten zinok potrebuje. Alebo som jej tvrdil, že bataty sú dobré na vlásky, ktoré chcela mať v tom čase dlhé ako Princezná na vlásku. Horšie je to teraz, to priznávam, keď už má viac vlastného rozumu. Takže s brokolicou to máme momentálne ťažšie.

Foto: Archív Milana Zimnýkovala

Vaše moderovanie v rádiu ma veľmi baví, pretože je vtipné, odľahčené, ráno sa pri jeho počúvaní usmievam, aj keď ma v práci čakajú horúce chvíle. Vyskúšajme, či podobné čaro má aj papier. Aký je váš obľúbený vtip?

Ďakujem veľmi pekne, červenám sa. Priznám sa, že vtipy nerád rozprávam, ale čo milujem, je situačný humor, ktorý vzniká priamo na mieste, počas situácie, ktorú zažívam. Pri varení je humor korením a aj preto mám rád školy varenia, kde je hlavným mottom to, že pri varení má byť zábava. Najdôležitejšie je nebrať sa vážne. Moja obľúbená téma je rozprávanie o rozdieloch medzi kučeravou a plochou petržlenovou vňaťou. Plochá je síce škaredšia, ale chuťovo intenzívnejšia. No a keď máte len kučeravú, môžete ju vyžehliť. Mám v zásobe kopec podobných malých hlúpostí.

Slávni zabávači, aj klauni bývajú často introverti. Je to aj váš príbeh?

Hm, zaujímavá otázka. Som rád stredobodom pozornosti, ale nie ako niekto, koho obdivujú, ale ako súčasť spoločnosti, ktorá sa zabáva. Sem–tam posuniem zábavu ďalej. Každý by mal vedieť, čo o sebe prezradí a kedy si už udrží odstup. Na druhej strane je veľmi dôležité vedieť si urobiť žart sám zo seba. Túto schopnosť som si vypestoval ešte vo folklórnom súbore, tam to bola povinná výbava.

Moderovali ste rôzne relácie, viedli rozhovory so vzácnymi ľuďmi, ktorých by ste pri inom povolaní určite nestretli. Ktoré si ešte pamätáte a za ktoré ste najviac vďačný?

Asi najväčšou školou bolo moderovanie relácie Legendy popu. V nej som stretol veľa talentovaných, múdrych a inšpiratívnych ľudí. Navyše pre mňa to bola vysoká škola moderovania, rozprával som sa s hviezdami ako Karel Gott, Milan Lasica, Jozef Bednárik... To sú doživotné zážitky a súčasne príklady profesionality, nadhľadu a pokory. Moja najobľúbenejšia spomienka je, keď sa počas jedného vystúpenia ku mne naklonil Milan Lasica a povedal: ,,Táto pesnička je pre tohto speváka pridlhá. ́ ́Povedal tak málo a pritom tak veľa.

Foto: Archív Milana Zimnýkovala

Pri príprave nášho rozhovoru ste boli veľmi zaneprázdnený. Ako vyzerá váš pracovný deň?

Zastihli ste ma počas prípravy programu Pečie celé Slovensko, keď sme 24 dní nakrúcali. Vtedy mám čas akurát na presúvanie sa a spánok. Ale v iných dňoch to nie je až také dramatické. Mávam ranné vysielanie v rádiu, a zvyšok dňa si rozdelím medzi komentáre a nahrávanie podcastov. V poslednom čase sa rozbehli eventy, ktoré moderujem, dlho som nevedel povedať nie, ale pomaly sa učím. Posledné štyri roky sa venujem budovaniu brandu v projekte Šuhajíci Pri Panvici.

Ako zvládate stres, keď vám toho padá na hlavu až príliš?

Nepripúšťam si ho. Stres je negatívny, deformuje rozhodnutia, a to sa mi nepáči. Rešpekt je fajn, pretože je produktívny, ale stres nie je. A možno sa to nezdá, ale veľmi dôležité je dýchanie. Aj vďaka cvičeniu jogy som sa trošku upokojil a naučil sa dýchať. Nestal som sa žiadnym odborníkom, mám len také malé základy.

Keď sme sa rozprávali cez telefón, spomínali ste, že letné grilovačky, to je vaše.

Keď som vtedy zdvihol telefón, asi som bol hladný a preháňal som. To sa mi stáva, keď som hladný a navyše veľmi rád rozprávam o jedle. Správna grilovačka sa podľa mňa začína vtedy, keď je pri grile viac ako päť ľudí. V rodine máme skvelého grilmajstra Maroša – špecialistu na steaky, mäso a ryby, ja som „šalátológ“. Vždy si povieme, čo sa ide robiť, teta Eva je veľká pekárka, naznáša mi všetko, čo potrebujem na šalát vrátane byliniek a ja len hodinku krájam, „zálievkujem a dipujem“.

Ktoré kulinárske projekty, ktorým sa teraz venujete, patria medzi vaše srdcovky?

Projekty sú dva – Šuhajíci Pri Panvici a podcast CHUTNÝ. Šuhajíci fungujú už štyri a pol roka. Zakladal som ho s Markom Ortom a postupne sa pridali ďalší. Máme viac platforiem: škola varenia, degustačky, premium streetfod, privat chef, grilovačky, vegánska platforma, nastavenie kuchyne, tvorba menu... Je toho veľa. Veľmi nás to baví a snažíme sa zabávať aj našich hostí. Z podcastu CHUTNÝ sa za rok stal celkom zaujímavý brand so silným potenciálom a už teraz sa teším, ako ho rozviniem. Uvidíme, čo prinesú nasledujúce mesiace a roky a dokedy mi bude chutiť gastronómia.