Kedysi ich pili ostrihomskí biskupi, dnes Nitrania a s nimi celé Slovensko. Z diaľnice do družstevnej pivnice je to po víno na skok.
Odborníci na marketing vymýšľajú slogany, aby upútali pozornosť ľudí na ten či onen produkt. Mojmírovčanom sa o reklamu postaralo samo víno – už roky je na roztrhanie, taký je po ňom dopyt. Nebolo nič jednoduchšie ako ten prostý výraz umiestniť na produktový list zoznamujúci s ponukou mojmírovských vín.
Na pivnici, ktorá je rovno pod vinicou, si podávajú kľučky nielen spotrebitelia, ale aj producenti vína. Na Dolnej a Prednej hore sa rodia jedny z najlepších vín nielen v Nitrianskej vinohradníckej oblasti, ale na Slovensku vôbec. Hrozno tu roky nakupujú najlepší slovenskí vinári. Vedia prečo – víno má nenapodobiteľného ducha a esprit. Objavili ho ešte v stredoveku a presviedčame sa o tom aj v novoveku. Nepijeme síce to isté víno, čo naši predkovia, technológie sa menia, ale podstata vína nie.
Niet pochýb, že tajomstvom dobrého vína je poloha, terroir, ale tiež dlhá tradícia, počas ktorej vinohradníci nájdu odrody, ktoré vinici najlepšie sedia. Potvrdzuje to história veľkých vinárskych krajín a ich slávnych oblastí. Slovensko nemá súvislú antickú tradíciu ako Taliansko, Francúzsko či Španielsko. Légie cisára Marka Aurélia sa slovenského územia len dotkli, ale v rímskych táboroch v povodí Dunaja sa víno pilo. To je isté.
Nuž a kde sa raz víno objaví, už odtiaľ neodíde. Nevedno, kde dorobili súdok vína, ktorý poslal Svätopluk českej kňažnej Ludmile, ale hneď vedľa Mojmíroviec leží Svätoplukovo. Pravda, tak ako Mojmírovce prišlo k slávnemu menu až po II. svetovej vojne, ale Nitra bola súčasťou Veľkej Moravy. Víno sa v dejinách stráca aj vynára sprevádzané legendami.
Po koľkom pohári zistíme, koľko je v nich mýtu a koľko pravdy?
Čo prezradí zemepis a geológia
Poďme radšej k tomu, čo vieme celkom presne. V priebehu storočí sa sortiment vín celkom nepochybne menil. Dnes pestujú v Mojmírovciach 20 odrôd, medzi nimi také, ktoré vinári veľmi dobre poznajú, ale niektoré sú unikátne. Je ich tu hneď niekoľko a ku každej sa viaže zaujímavý príbeh.
Niektoré sa do viníc dostali rozhodnutiami doby a ľudí, ktorí určovali, čo je dobré a čo nie. Vraví to predseda PD Mojmírovce Peter Schultz, keď príde reč na Chardonnay. Iné si vybrali mojmírovskí vinohradníci hľadajúci novinky, ďalšie im ponúkli a odporučili také autority ako vinohradník a šľachtiteľ Ondrej Korpás. Jeho rada staviť na Noriu sa oplatila. Dnes je to žiadané víno.
Iné odrody akoby sa do vinice dostali omylom, zámenou, a sadli do vinohradu, akoby tam odjakživa patrili – povedzme taký Merlot. Tá odroda sa na Slovensku pestovala desaťročia, no uznali ju až vlani, aj to vám medzi rečou v Mojmírovciach povedia. Preto je najlepšie nielen víno si tu kúpiť, ale prísť sem na degustáciu a nechať rozprávať ľudí, ktorí s vínom pracujú, teda technológa a šéfa pivnice v jednej osobe Juraja Majšíka a vinohradníka Róberta Taškára.
Súčasný sortiment je obrazom odzrkadľujúcim z jednej strany 20. storočie a z druhej ešte inovatívnejšie 21. storočie. Rovných 50 vín, medzi nimi 20 unikátnych odrodových a ďalšie v podobe cuvée vín, frizanté a rôzne limitované kolekcie vyjadrujú pestrosť ročníkov a schopnosť vinárov vystihnúť ich originalitu. Milovníci vína, zberatelia všelijakých fajnovostí vrátane neuveriteľných story si v Mojmírovciach prídu na svoje.
Z čoho vlastne začať mojmírovský príbeh vína? No predsa z geografie, vinohradnícky zemepis a k tomu geológia sú veľmi dôležité, lebo vysvetlia pozadie, z ktorého víno vyrastá. Nech sa blížite do Mojmíroviec z juhu alebo zo severu, zo západu či z východu, padne vám do očí mierne zvlnená krajina. Je súčasťou Dunajskej pahorkatiny prerastajúcej do Nitrianskej. Kedysi bola porastená zmiešanými lesmi. Dnes z nich veľa nezostalo, tu a tam sa mihne zelený hájik, pretože v priebehu storočí husté lesy naši predkovia vyklčovali. Väčšinu premenili na polia, ale aj na vinohrady.
Pred mojmírovskou pivnicou , ktorá je vstupnou bránou aj do vinohradu, rastie brest. Nie je to náhoda. Mojmírovce sa kedysi volali Urmín, základom tohto slova podľa slavistu Jána Stanislava bolo slovo ilm – teda brest. Je pekné pripomenúť si, kam siahajú korene obce a vína, ktoré sa v jej okolí dorába. Tunajšie víno má totiž naozaj hlboké korene.
Planéta a jej dedičstvo
Pred vari desiatimi – pätnástimi rokmi navštívil mojmírovské vinohrady geológ Ivan Kraus. Ten skúmal vzťah pôdy a podložia, pretože ich zloženie ovplyvňuje kvalitu vína. Mojmírovské vína sa vyznačujú nezvyčajnou sviežosťou, za ktorou stoja živé kyseliny. Kde sa vzali? Charakter miestnej krajiny utvorili divoké vetry, ktoré do nej naviali obrovské sloje úrodnej spraše s vrstvou čiernozeme. V nej dobre rodí kukurica, pšenica, ale v ničom za nimi nezaostáva víno. Pri ňom však nejde o rekordné množstvá, ale predovšetkým o kvalitu hrozna.
Keby boli Mojmírovčania starými Grékmi, tak by ďakovali bohovi vetra Aiolusovi. A to nielen za to, že navial do ich chotára spraš, ale aj za to, že sto hektárov vinohradov na Dolnej a Prednej hore stále prefukuje svieži vetrík. Vinohradník Róbert Taškár si prácu vetra pochvaľuje, vinič aj vďaka nemu po dažďoch rýchle obschne a netrpí toľko hubovými chorobami. Z vinohradu sa odkrýva krásny pohľad na Nitru a Zobor. Práve odtiaľ prichádzajú vetry, na horskom chrbte Tribeča sa však zlomia, strácajú silu, a čo je dôležité, v zime, teda keď boli zimy tuhé, nezosilňovali silu mrazov vo vinohrade.
„Nepamätám sa, že by naše vinice vymrzli,“ povie v tejto súvislosti tvorca mojmírovských vín Juraj Majšík a spresní, že kvet zmrzol, ale ker a jeho koreň nie. Pár kilometrov od Mojmíroviec je termálne kúpalisko Poľný Kesov. Pre vinárov je požehnaním hneď dva razy. Kto sa sem ide vypľačkať, natrafí v bufete na mojmírovské víno a obyčajne sa potom zastaví v družstevnej pivnici, aby si domov kúpil zopár fliaš. Je víno osobité aj preto, lebo pod jeho nohami je jazero horúcej vody? Je a či nie je náhoda, že v prírode všetko so všetkým súvisí? Nechajme túto otázku otvorenú a poďme radšej ochutnávať mojmírovské vína.
Starý koreň je dlhoveké Chardonnay
Začnime so Chardonnay, ktoré sa na Slovensku stalo vychyteným vínom na prelome storočí. Dovtedy sme ho takmer nepoznali, hoci vína pochádzajúce z Burgundska sa na Slovensku pestovali, a to aj v Mojmírovciach. Pravda, pod inými názvami – Pinot Blanc bol a je Rulandské biele, Pinot Gris zasa Rulandské šedé a Pinot noir poznáme ako Rulandské modré.
Chardonnay sa dostalo do Mojmíroviec pred vyše polstoročím. Jeho príchod v roku 1968 spája predseda družstva Peter Schultz s úsilím vlády zmodernizovať československé poľnohospodárstvo výkonnejšími odrodami plodín a plemien zvierat. Tak v Mojmíroviacich pred 57 rokmi vysadili Chardonnay, ale až do deväťdesiatych rokov ho evidovali ako Rulandské biele. Až po vyše dvadsiatich rokoch pri jednej z kontrol inšpektorov Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho sa pozornejšie prizreli na Rulandské biele a vykľulo sa z neho Chardonnay.
Ide naozaj o jedinečnú jednohektárovú výsadbu. Víno, ktoré tu dorobia, spracúvajú zvlášť, majú ešte tri ďalšie mladšie vinice so Chardonnay, a predávajú ho ako Starý koreň. Ide nielen o unikátne dlhoveké Chardonnay, ale pravdepodobne o jednu z najstarších, ak nie vôbec najstaršiu produkčnú výsadbu viniča na Slovensku. Klobúk dolu pred prácou vinohradníkov – Viliama Pupáka, Miroslava Belana a ich pokračovateľa Róberta Taškára. Starý koreň naozaj hlboko korení, to vínko je iné – zemitejšie ako jeho mladší súrodenci, čo je dané nielen klonom, ale aj tým, že jeho korene siahajú možno až do hĺbky 15 metrov. Kto chce spoznať rozdiel, nech si kúpi fľašu Starého koreňa a porovná víno z mladších výsadieb. Vplyv veku sa razom v pohári prejaví.
Ani v najsuchších rokoch, o ktoré v ostatných desaťročiach nie je núdza, nestrácajú mojmírovské vína nič na sviežosti. Súvisí to s pôdou. Už spomínaný geológ Ivan Kraus povedal v tejto súvislosti, že vinič si v Mojmírovciach hovie ako v bavlnke, no vtip je aj v tom, že pôdy tu dobre hospodária s vlahou a vinič naozaj hlboko korení a vie čerpať živiny z veľkej hĺbky aj v čase núdze.
Všeobecne sa burgunďanom, teda celej rodine vín pinotov, v Mojmírovciach darí. Našli tu životné a prírodné podmienky ako v zlatom buzgundskom pohorí Cote d’Or. Nie náhodou prirovnávajú Dolnú a Prednú horu k Burgundsku. „Tieto vína tu objavili svoju druhú domovinu,“ hovorí Peter Schultz.
Z veľkej ponuky bielych vín sa zastavme pri dvoch nových slovenských odrodách Milii a Norii. Najmä Norii, ktorú vyšľachtila vo Veľkom Krtíši Alena Foltánová, sa v mojmírovskom vinohrade darí. Tento kríženec Rizlingu rýnskeho a Semillonu dáva vína s jemnou aromatikou. Bližšie Noriu opísal Juraj Majšík.
„Keď sme ju prvý raz lisovali, cítil som vo vôni sušenú medovku môjho starého otca aj mätu. V chuti vína sú svieže citrusy, farba vína je zelenkavá. Ľudia ju zatiaľ veľmi nepoznajú, ale keď ju ochutnajú, pýtajú sa, kde sa vzal tento zázrak slovenskej prírody. Nuž podaroval nám ho talent pani Foltánovej a naša vinica,“ vraví Juraj Majšík.
Nie je premiéra ako premiéra
Osobitosť vínu dodáva terroir, ten je nezameniteľný ako ľudská DNA. Každý sme iný a originalita sa cení aj vo víne. V pivnici pod vinicou vás ponúknu napríklad Bacchusom. Netreba si ho pliesť so zmesovým vínom rovnomenne znejúcej značky z čias socializmu. V tomto prípade ide o víno storočnej nemeckej odrody, ktorú už vyradili na Slovensku z listiny povolených odrôd. V mojmírovskom vinohrade však Bacchus – kríženec Mülleru Thurgau, Silvánskeho zeleného a Rizlingu rýnskeho – prežil. Víno má vôňu lúčnych kvetov a je veľmi šťavnaté. Také súčasníkovi dnes naozaj chutí a v okolí Mojmíroviec má Bacchus veľa priaznivcov.
Inak Müller Thurgau, rodič Bacchusa, je opäť žiadaným vínom, a to spolu s Veltlínskym zeleným. Keď sa vám z etikety prihovorí Veltlínček ligt suchý, verte, že nesklame. Riadené kvasenie pri znížených teplotách tomuto vínu tak ako vlašáku alebo Muškatu Ottonel prospelo a vytiahlo na svetlo božie ich živú ovocnú dušu.
Globálne oteplenie rozvinulo v Mojmírovciach do krásy červené vína. Darí sa najznámejšej svetovej odrode Cabernetu Sauvignon, ktorý, keď prídu dlhé slnečné jesene, poskytuje plnokrvné červené víno. To vyhovuje aj Alibernetu. Merlot je odroda, z ktorej tu robia ružové vína, čo oživia letné podvečery. Keď Merlot dozrie, je v cuvée skvelým partnerom Cabernetu Sauvignon. Cuvée Mernett o tom najlepšie presvedčí.
Spomedzi slovenských nových odrôd stojí za povšimnutie trio Dunaj, Hron a Nitria. Na fľaške Nitrie svieti upútavka s nápisom Premiéra. Ide naozaj o premiéru tohto červeného vína, ktoré sa názvom hlási k mestu Nitra. To víno bude mať premiéru spolu s niektorou z nových inscenácií nitrianskeho Divadla Andreja Bagara. Pekná ukážka, ako možno spojiť úsilie vinohradníkov a vinárov s divadelníkmi – v divadle sa stretnú dve umenia, jedno na jeho doskách a druhé v pohári. Bodaj by premiéra Nitrie malo čo najväčší počet opakovaní, lebo platí, že najlepšie víno je predané.
Ekonomika, ako vraví predseda družstva Peter Schultz, nepustí ani v pivnici, ani vo vinohrade. Vstupy na dopestovanie hrozna z roka na rok rastú, ale ceny, za ktoré nakupujú hrozno spracovatelia, zaspali. Je za tým záplava vína zo zahraničia. Niečo s tým treba robiť aj na úrovni štátu, pretože na pulte sa súťaží cenou.
Dodajme, že náladu slovenským vinárom môže zlepšiť ešte slovenský spotrebiteľ, keď bude uprednostňovať slovenské vína pred zahraničnými. Tak sa správajú Rakúšania, Taliani aj Francúzi. Ochutnajte mojmírovské víno, nesklame. Najlepšia degustácia je v Mojmírovskom kaštieli, tam sa víno PD Mojmírovce začínalo vyrábať, tam si uvedomíme jeho minulosť aj prítomnosť.
Diskusia k článku