Foto: Pravda - Ivan Majerský
Najmladšieho syna teda treba zapáliť pre včelárenie...
Jeho to baví dovtedy, kým nedostane žihadlo. V momente, keď sa to stane, sa lúkou rozlieha strašný krik s komentárom: ja neznášam včely! Lebo to pichnutie naozaj bolí, ak na to nie je človek zvyknutý.
Vy ste si už na žihadlá zvykli?
Áno, bežne už pracujem bez ochranných prostriedkov, ale keď sú včielky nahnevané a dostanem také piate-šieste žihadlo, nie je to veľmi príjemné. Ale nedávno ma poštípal ovad a to je oveľa horšie.
Podľa čoho viete, akú majú vaše včielky náladu?
To vidím hneď, ako úľ otvorím. Keď tam fúknem jemne dymu s dymákom a včielky sú v pohode, tak vidím, že sú dobre naladené. Ale ak hneď nejaká včela po mne vyštartuje a dostanem prvé žihadlo, tak poviem - okej, nemáte dnes náladu, prídem zajtra.
Opäť vysvetlenie pre laikov - čo všetko idete k včelám robiť, keď im otvoríte úľ?
My včelári im manažujeme priestor, aj preto je to chov včiel, nenechávame ich len tak. Na začiatku jari, resp. na konci zimy je v úli 10 000 včiel. Ale postupným rozrastaním je ich začiatkom mája už 50 000. Keď sú studené noci, musia hospodáriť s teplom, tak im nenechávame veľký priestor, aby mali pocit, že toto je celý náš úľ, tu sa zmestíme a je nám tu dobre teplo. Keď vtedy priestor príliš rozšírime, bude im zima, matka nebude klásť vajíčka a nebudú sa rozširovať. Naopak, keď je včiel už niekoľkonásobne viac a majú málo priestoru, tak si „povedia“, je nás tu nejako priveľa, poďme von. To sú tie roje, ktoré niekedy vidíte.
Sú včielky naozaj také usilovné, ako sa hovorí a aké sú prirovnania?
Áno, sú neskutočne pracovité, stále musia mať nejakú robotu. Včielky lietavky sa ulietajú na smrť a baví ich to, nechcú nič iné robiť. Keď je znáška, taká včielka niekoľkokrát denne vyletí, pozbiera nektár, odovzdá ho ďalšej, ktorá ho spracuje.
Diskusia k článku