Foto: Pravda - Ivan Majerský
Šancí stať sa znalcom či odborníkom v odbore ichtyológie bolo až do nežnej akosi pomenej. Až potom sa otvoril svet a ja som nedýchal pri návšteve rybích trhov vo svete. Rybie markety a tržnice na Jadrane, pri Balte, v Porte, Bari, Solúne, Montevideu, v Seattli... Ťažké rybie odrody, úžasné a nepoznané pocity...
V mladosti som mal rybu na tanieri len občas. Modranské šúrske jalce z pahreby, mrazené filé, rybie hašé v študentskej menze bratislavského Charitasu. Nuž a až potom som prišiel na tie pravé rybie chute. Majonézová treska a grilovaný pstruh u Karpatského vlka na Zochovej chate...
Pochodil som svet a ponuka (morských) tvorov bola prebohatá. Tuniak, losos, mečúň, makrely, slede, žralok, white smith, morský jazyk... Všetko to pominulo, víťaza mám však podnes v pamäti. Je ním losos. Ryba s veľkým R. Čerstvý či zachladený, údený, divý či chovaný. Losos sa stal mojou dôchodkovou maškrtou. Dva razy mesačne si „zgustnem“ na porcii údeného lososa. Pojedám ho s majonézou a s čerstvým ražným chlebíkom.
Nuž a raz mesačne si pripravím aj rybu na grile. Filetu z lososa potriem olivovým olejom, ošetrím bielym korením a kožou nadol ho grilujem 4-5 minút pri vyššej teplote. Potom filetu posypem zmesou hrudkovej nivy, petržlenu, nasekaného jablka a opäť ho dám na 2-3 minúty na gril.
Keď sa syr roztopí, dobrotu pokvapkám limetkou a podávam. V čaši mám, akože inak, naliaty vlastný dvojročný sauvignon, „predýchaný“ v maďarskom barikovom súdku. Je to pohoda...
Diskusia k článku