Foto: Pravda - Ivan Majerský
Prvým vedcom mykológom bol však pravdepodobne rímsky polyhistor Gaius Plinius Sekundus, autor slávnej encyklopédie prírodných vied Naturali historia (37 dielov), ktorý zahynul pri výbuchu Vezuvu. Rozdelil ríšu húb veľmi prosto: na jedlé a nejedlé. Stredoveká inkvizícia však usúdila, že huby sú dielom satana!
Nuž teda... dnes huby miluje celý svet. A ak nie sú, ak nerastú, sme všetci nešťastní. Samozrejme, okrem vinohradníkov. Vtedy sa totiž múčnatke vo viniciach nedarí... Tohto roku v lesoch Malých Karpát huby takmer nerástli. Minuli sa mi aj sušené huby v pohároch. Dodávali mi ich pravidelne moji priatelia zo Slánskych vrchov i spod Tatier...
Bez húb je život v kuchyni mizerný. Polievky, omáčky, omelety, guláše, šašliky, ragú, rizotá, ba aj „krkonošské kyselo“ či „kura Marengo“, to všetko bez húb nechutí. Vôňa húb v kuchyni nesmie chýbať. Treba sa však vynájsť. Navštíviť napríklad supermarket. V našom modranskom máme aj regál s hubami.
Šampiňóny biele aj hnedé, lila–hlivy a sem–tam je v ponuke aj balenie poľských kuriatok (Cantharellus cibarius). Tentoraz boli čerstvé a lákavé. Boli drobné a žltučké lieviky ich tiel žiarili jesenným slniečkom. Manželka ich „nemusí“, takže mi stačilo jedno malé balenie. Kuriatka som opláchol, prebral, nakrájal na menšie kúsky a osmahol na rasci, cibuľke a cesnaku. Pridal som dve deci kyslej smotany, pár kvapiek olivového oleja, štipku bazalky, petržlenovej vňate a deci bieleho vína. Všetko som zľahka premiešal a pripravenú omáčku som porcioval na uvarené špagety.
V čaši som mal naliaty rampáš z nášho Moravského muškátu, hon Plázle, oberaného už pred tromi týždňami...
Diskusia k článku