Foto: Pravda - Ivan Majerský
Chodím po svete a nezatváram oči. Nielen v ostatných rokoch ma očarúva svet tekvíc. Dyne patria do rodu Cucurbita, čeľade Cucurbitaceae. Sú ich desiatky, stovky druhov a ich plody udivujú tvarmi, veľkosťami, farbami, vôňami aj rozmanitosťou chutí.
Svet, najmä americký, ich pozná už vyše päťtisíc rokov! Európa krúti nad nimi hlavou len čosi viac ako poltisícročia (pompon, pumpkin...). Najprv nesmelo a neskôr je z nich „pobláznená“. Najmä kulinársky. Tekvice sa dusia, pečú, vyprážajú, grilujú, opekajú, robia sa z nich šaláty, dipy, sirupy, džúsy, čaje, čatní, džemy, zmrzliny, koláče, torty, nákypy, rizotá. Nuž a z ich jadier sa lisuje neuveriteľne príťažlivý tekvicový olej...
Od detstva milujem smotanové tekvicové omáčky s čerstvým kôprom, petržlenovými zemiakmi a na masle pripravenou praženicou z domácich vajec. Oj, to bývala kedysi dobrota!
Dnes je to trochu inak. Dva–tri razy do mesiaca si urobím tekvicové ratatouille. Dobre to vymysleli tí Provensálčania! Poduste 10 – 15 minút v otvorenom pekáči kúsky maslovej tekvice, jeden baklažán, červenú či žltú papriku, paradajky, bielu cibuľu, 2 – 3 strúčiky cesnaku. A ešte korenie, soľ, jablčný ocot, olivový olej, bazalku...
Na dôvažok pridám jeden balkánsky tekvicový recept. Ide o zbojnícky džuveč. Pol kila cibule, pol kila paradajok, jedna menšia tekvica, jedna väčšia paprika, petržlenová vňať, dve lyžice ryže, štvrť kila mäsa. Všetko pokrájajte, osoľte, okoreňte, dobre zamiešajte a duste v rúre dve hodiny. Bude to šťavnaté a prekvapujúco chutné...
Diskusia k článku