Dva roky robila v Londýne „óperku”, v roku 1971 sa vydala a získala britské občianstvo. Otvoril sa jej svet. Nasledujúcich päť rokov pracovala na luxusnej jachte v Monte Carle, potom rok v Hamburgu. Opäť sa vrátila do Londýna.
V jednej z bánk zabezpečovala gastronomický servis. Spoznávala internacionálnu kuchyňu aj špičkové svetové vína. Dva roky potom drela francúzštinu a... zaľúbila sa. Do Johna, dokumentaristu britskej televízie v Belfaste. Ďalšie štyri roky žila na vidieku v Normandii. V Európe to vrelo, padla železná opona a Helena sa vracia do Prahy. Aj s Johnom.
Rodné mesto jej otvára dvere. Helena sa venuje vínu, gastronómii. Učí, prednáša, píše, publikuje. Spoznáva moravské vinice, má veľa priateľov. V Muteniciach, pod „Dalňarskú horů” kupuje a stará sa o vinicu s búdou. Dorába vlastné víno, organizuje degustácie a ponúka domáce i zahraničné kulinárske špeciality.
Noví priatelia pribúdajú. Napríklad Radek Baloun z Velkých Bílovíc či bratia Výletovci z Mistřína. Tí každým dňom prekvapujú. Napríklad minulú sobotu. Starší Petr priniesol Helene takmer päťkilového kohúta. Voňavého, čistého, opracovaného. Helena sa doň hneď pustila.
Napred ho osušila a potom pokvapkala vínovicou a poflambovala. Rozporciovala ho a sčasti vykostila. Vo veľkom hrnci už bublalo červené víno. Nie hocijaké, Balounov vyzretý merlot. Doň pridala pár bobkových listov, nové aj čierne korenie, rozmarín, tymian, oregano. Aby to zavoňalo. Nuž a aby to zachutilo, pridala aj dve cibule, cesnak, mrkvu, za hrsť sušených dubákov a pór. Žiadna múka, žiadna smotana. Kohút bublal dobré dve hodiny, dochutil sa soľou a horúci podával bez prílohy. Mäsko sa rozpadávalo na jazyku a červeného sa vypilo nadostač. Bola to pohoda, veľká pohoda...
Diskusia k článku