Foto: Pravda
Fedor Malík
Výnimka však už vtedy potvrdzovala pravidlo. Bol ňou istý Josef Hund. Pochádzal kdesi z Ostravska a roky ako legionár prežil v Rusku i v Číne. Robotám vo viniciach sa vyhýbal a hľadal si o čosi ľahšiu prácu. Pozri recepty na Skvelé jedlá českej kuchyne Dlhé roky v Modre a okolí vykonával prácu okresného šarhu. Naháňal a lovil chudákov psov a kántril ich. Špecializoval sa na veľkých a tučných túlavých psov. Dlho sa nevedelo prečo.
Až raz, v krčme u Nachtigala, sa preriekol. Bohatí sa pohoršovali a chudobní usmievali. Pre nich sa Pepa stal hrdinom. Pečené psie mäso však ani chudobe veľmi nechutilo. Iné to bolo s Hundovou psou masťou.
Tá išla na odbyt jedna radosť. Mala vraj liečivé účinky. Liečila tuberkulózu. Josef sa priatelil aj s pytliakmi. Od nich dostával i tučné mäso jazveca. Masť z neho bola vraj ešte lepšou medecínou. U nášho „mastičkára“ bola niekoľkonásobne drahšia...
Psiu masť využívala chudoba i v kuchyni. Ešte ako chlapec som s otvorenými ústami počúval, že stará Volfová z modranského „Šanghaja“ vyprážala fašiangové „božé miloscy“ zásadne na psej masti.
Také chutné fánky vraj nevedela upiecť ani slávna Albína Brúderová vo Vajnoroch...
Diskusia k článku