Fedor Malík:
Hlina a pagáče

Fedor Malík, 11. septembra 2018     3 minúty čítania

Neurazte sa, naši „protivníci", ale Modra nie je len hlavným mestom slovenského vína, ale aj hlavným mestom keramiky. Naša farebná aj modrá keramika nás preslávila na celom svete.



Modrania robia skvelé víno, ale točia aj maľujú páčivú keramiku. Naša keramika je z hliny, žiaľ, nie z modranskej. Tú sme už v našom chotári minuli. Nič to. Dolujeme ju z okolia. Nuž a tá je rovnako dobrá. Mohli ste sa o tom presvedčiť i minulý víkend.

Súkennícka ulica dýchala keramikou už po desiaty raz. Konala sa tu Keramická Modra, slávnosť hliny. Milé slávnosti. Bežali semináre, otvárali sa výstavy, hrali ľudové divadlá i muziky, tancovalo sa na hrnčiarskom bále, fungoval folklór a konal sa i alegorický sprievod – hrnčiarska labovka.

Modra bola plná turistov. Keď sa ich oči nasýtili a uši napočúvali, ozval sa ďalší zmysel. Ľudia vysmädli a vyhladli. Na každú dieru je však záplata. Modranských záplat bolo neúrekom. Stánky s občerstvením rozvoniavali špecialitami. Pečená hydina, grilované klobásy, lokše, scískanice, osúchy, makové slíže, orechové tyčinky, rybacie polievky. Bože môj... a na to naše najdôležitejšie som zabudol. Modranské oškvarkové pagáčiky! Vysoké opité i zavalité chrumkavé.

Najlepšie ponúkala Boženka Sodomová v podbrání na čísle osem. Také v Modre veru nepečie hocikto. Minuli sa ich stovky. Možno i vďaka iršajovo–müllerovému burčiaku, ktorý Sodomovci podávali. Sodomovci sú stará modranská vinohradnícko–vinárska rodina. Pamätám si ešte na ich deda Jozefa. Mal vinice v Štampochu, vo Folegrunte i v Šnaudách. Dorábal skvelú malagu, na ktorú chodieval aj básnik Ján Smrek. Pochlipkával rampáš a zajedal sodomovské pagáčiky. Z hladkej i polohrubej múky, bravčovej masti, vareného zemiaka, oškvarkov a kyslej smotany. Piekli sa v domácej peci, boli potreté vajíčkom a posypané kôprovým semienkom.

Takéto tradičné modranské pagáče piekla v Modre už len Olinka Hlubovičová. Ani tá už nie je medzi nami. Len tie dobré modranské „koprové" pagáčiky zostali...



Diskusia k článku

zinnajdha
Škoda, že autor východné Slovensko vylúčil... Pozdišovská keramika teraz síce spí, ale netreba zabúdať ani na ňu, ani na jej stáročnú históriu. Je čarovná, jedinečná a neopakovateľná.






 



TOPlist