Modrania robia skvelé víno, ale točia aj maľujú páčivú keramiku. Naša keramika je z hliny, žiaľ, nie z modranskej. Tú sme už v našom chotári minuli. Nič to. Dolujeme ju z okolia. Nuž a tá je rovnako dobrá. Mohli ste sa o tom presvedčiť i minulý víkend.
Súkennícka ulica dýchala keramikou už po desiaty raz. Konala sa tu Keramická Modra, slávnosť hliny. Milé slávnosti. Bežali semináre, otvárali sa výstavy, hrali ľudové divadlá i muziky, tancovalo sa na hrnčiarskom bále, fungoval folklór a konal sa i alegorický sprievod – hrnčiarska labovka.
Modra bola plná turistov. Keď sa ich oči nasýtili a uši napočúvali, ozval sa ďalší zmysel. Ľudia vysmädli a vyhladli. Na každú dieru je však záplata. Modranských záplat bolo neúrekom. Stánky s občerstvením rozvoniavali špecialitami. Pečená hydina, grilované klobásy, lokše, scískanice, osúchy, makové slíže, orechové tyčinky, rybacie polievky. Bože môj... a na to naše najdôležitejšie som zabudol. Modranské oškvarkové pagáčiky! Vysoké opité i zavalité chrumkavé.
Najlepšie ponúkala Boženka Sodomová v podbrání na čísle osem. Také v Modre veru nepečie hocikto. Minuli sa ich stovky. Možno i vďaka iršajovo–müllerovému burčiaku, ktorý Sodomovci podávali. Sodomovci sú stará modranská vinohradnícko–vinárska rodina. Pamätám si ešte na ich deda Jozefa. Mal vinice v Štampochu, vo Folegrunte i v Šnaudách. Dorábal skvelú malagu, na ktorú chodieval aj básnik Ján Smrek. Pochlipkával rampáš a zajedal sodomovské pagáčiky. Z hladkej i polohrubej múky, bravčovej masti, vareného zemiaka, oškvarkov a kyslej smotany. Piekli sa v domácej peci, boli potreté vajíčkom a posypané kôprovým semienkom.
Takéto tradičné modranské pagáče piekla v Modre už len Olinka Hlubovičová. Ani tá už nie je medzi nami. Len tie dobré modranské „koprové" pagáčiky zostali...
Diskusia k článku