Gurmánske cesty: Ako chutí Dolné Rakúsko

Vlak Salamander
Foto: Jarmila Horváthová

V dňoch, keď je jasno a výborná viditeľnosť, majú obyvatelia západnej časti Bratislavy a obcí v jej okolí možnosť sledovať krásnu scenériu, výhľad na Schneeberg, najvyšší kopec Dolného Rakúska. Hoci je vzdušnou čiarou vzdialený vyše sto kilometrov, párkrát do roka ho vidno v celej jeho paráde. V závislosti od počasia robí česť svojmu menu – Schneeberg znamená Snežný vrch a jeho snehovú pokrývku dobre vidieť aj zo Slovenska.

Železnica Františka Jozefa I.

Ak by vás zaujímalo, ako tento kopec vyzerá nie zo stokilometrovej vzdialenosti (autom je to samozrejme viac), ale v skutočnosti, urobte si výlet do mestečka Puchberg, ktoré sa nachádza na úpätí tohto najvyššieho dolnorakúskeho kopca. Odtiaľto, ak ste zdatní turisti, môžete ísť pešo, alebo – čo je oveľa rýchlejšia a pohodlnejšia možnosť, priblížiť sa k vrcholu ozubnicovou železnicou Schneebergbahn. Premáva po nej vláčik Salamander vyzerajúci podobne ako tento obojživelník, ktorý sa stal symbolom regiónu. Za 40 minút sme ním prešli desaťkilometrovú trasu s prevýšením 1 227 metrov, ktorá pešo trvá okolo 3 až 3,5 hodiny.

Vystúpili sme uprostred horských lúk a pasienkov vo výške 1 800 metrov na najvyššie položenej železničnej stanici v Rakúsku s názvom Hochschneeberg. Odtiaľto je potom na vrchol Schneebergu ešte niečo vyše 200 výškových metrov a 3,5 kilometra cesty. Ozubnicová železnica tu funguje od roku 1897 a v letných mesiacoch tu počas víkendov spoločnosť Niederösterreich Bahnen, ktorej Schneebergbahn patrí, vypravuje aj nostalgický parný vlak, ktorý vás pod kopec vyvezie tak, ako pred viac ako sto rokmi cisára Františka Jozefa I.

Buchty na železničnej zastávke

Vláčiky na kopec využíva však aj veľa ľudí, ktorí nemajú v úmysle prechádzať sa po okolí Puchbergu po niektorom z osemdesiatich kilometrov turistických chodníkov. Aj nám celkom stačilo trochu pochodiť po rozkvitnutých lúkach a pokochať sa výhľadmi. Keď je pekné počasie, vidieť odtiaľto až k Neziderskému jazeru.

V tejto výške sa však nachádza aj niečo, čo by ste tu určite nečakali – miniatúrny kostolík Elisabeth Kircherl, najvyššie položený kostol vo viedenskej arcidiecéze. Postaviť ho dal cisár František jozef I. na pamiatku cisárovnej Alžbety, známej ako Sissi a doteraz sa tu robia svadby či krstiny.

Nebolo by to Rakúsko, ak by akákoľvek aktivita nebola spojená aj s dobrým jedlom. A tak aj vláčiky na Schneeberg robia päťminútovú zastávku pri horskej chate Baumgartner, kde výborne varia. Jedlo sa, samozrejme, nedá zjesť za päť minút, no za tento čas aspoň stihnete vyskočiť a kúpiť si vynikajúce pečené buchty, ľahučké ako páperie s názvom Schneebergbuchteln.

Vlak pre maškrtníkov

Ak by ste chceli maškrtiť priamo vo vlaku, na inej trase, nazvanej Mariazellerbahn, je to možné a to pri maximálnom pohodlí. Trasa vláčikov, ktoré jazdia po Mariazellerbahn, sa začína v hlavnom meste spolkovej krajiny Dolné Rakúsko v St. Pöltene. Vedie cez malebné údolie Pielach a prírodný park Ötscher-Tormäuer do regiónu Mariazell a je to najdlhšia rakúska úzkokoľajka s 84-kilometrovou traťou.

Nostalgický vláčik na trati Mariazellerbahn
Foto: Jarmila Horváthová

V moderných súpravách si cestu možno spríjemniť výbornými koláčikmi, syrmi, vínom aj niečím silnejším a dokonca si tu dať výdatné raňajky. Majú totiž panoramatický vozeň, ktorý má nielen presklenenú časť strechy, ale ak si rezervujete miesto a jedlo objednáte vopred, môžete v ňom počas cesty aj hodovať. Bez rezervácie a objednávky jedla si tu, ak je voľné miesto, možno sadnúť na kávu, pohár vína a skvelé zákusky či sladkosti. Tie nám príjemná obsluha prezentovala na veľkom podnose, veru, bolo si ťažké vybrať.

Ak po zákuskoch počas jazdy netúžite, alternatívou k moderným súpravám je nostalgický historický vláčik, ktorý má tiež „panoramatický“ vozeň, len namiesto presklenej strechy sme mali nad sebou oblohu, keďže bol otvorený. Optimálne je skombinovať ich ako my – cestou tam sme išli historickým vláčikom a naspäť moderným.

Alpské safari a krásne výhľady

Trasa Mariazellerbahn sa končí v Mariazelli, hlavnom pútnickom meste Rakúska. Ak ste však viac na prírodu a na hory ako na pútnické miesta, odporúčame vystúpiť o zástavku skôr, v dedinke Mitterbach. Tá sa nachádza v najväčšom prírodnom parku Dolného Rakúska, v Ötscher-Tormäuer a je nástupným miestom na 1 626 m vysoký kopec Gemeindealpe.

Pastviny Dolného Rakúska pod vrchom Gemeindealpe
Foto: Jarmila Horváthová

Pol kilometra od železničnej stanice sa nachádza sedačková lanovka, ktorá nás vyviezla do dvoch tretín kopca a na ňu nadviazala ďalšia, ktorá končí priamo na vrchole.

Keďže sme mali šťastie na počasie, mohli sme si z vrcholu užiť jedinečný 360-stupňový panoramatický výhľad na okolité hory, ale zažiť aj „Alpensafari“, stádo pasúcich sa a oddychujúcich kravičiek. Priamo z vrcholu vedú rôzne turistické trasy a z podhoria sa možno dostať do rakúskeho Grand Canyonu - rokliny Ötschergräben.

Na kopec sa v peknom počasí však oplatí vyviezť, aj keď nijaké turistické plány nemáte – je tu detské ihrisko, sedačky na slnenie a ak by sa vám predsa len chcelo aspoň trochu chodiť, okružný 800 m dlhý chodník s krásnymi výhľadmi. Samozrejme, aj moderná horská reštaurácia pre tých, ktorí vyhladnú a vysmädnú.

Gemeindealpe je známym pojmom aj medzi vyznávačmi adrenalínu – sú tu výborné podmienky pre paragliding. Pre tých, ktorí majú radšej adrenalín na zemi, je na prestupnej stanici lanoviek pripravených 190 malých vozidiel vyzerajúcich ako motokáry. Na nich sa možno po 4,6 km dlhej štrkovej trati plnej serpentín spustiť do údolia, k nástupnej stanici lanovky. Podľa tých, ktorí sa na jazdu odvážili, riadiť toto „vozítko“ dolu kopcom nie je úplne jednoduché, aj keď podľa pravidiel je určené aj pre deti od 8 rokov a 140 cm výšky.

Najmladšie aj najstaršie mesto

Výlet k Schneebergu sa dá z Bratislavy a z okolia zvládnuť aj za jeden deň. Ku Gmeindealpe železnicou Mariazellerbahn je lepšie si ho naplánovať na dva dni s prenocovaním v St. Pöltene, kde sa táto železnica začína a končí. Pohodlne sa sem dá dostať aj vlakom z Bratislavy s prestupom vo Viedni. Mesto St. Pölten sa totiž nachádza na hlavnej trase z Viedne smerom na západ, takže rýchliky z viedenskej hlavnej stanice sem chodia niekoľkokrát za hodinu a trvá to nimi niečo vyše 20 minút. Navyše železničná stanica je v St. Pöltene netradične úplne v centre mesta, na začiatku pešej zóny.

St. Pölten je najmladším rakúskym spolkovým hlavným mestom, ale zároveň jedným z najstarších miest u našich susedov, mestské práva dostal už v roku 1159. Doteraz sa ako turistická destinácia veľmi neprofiloval, skôr je známy ako kongresové mesto, ale ak máte radi históriu – od baroka až po secesiu, stojí za návštevu. Užijete si ho aj vtedy, ak uprednostňujete pohodu menších mestečiek pred ruchom tých veľkých.

V okolí pešej zóny Kremser gasse vytvorili živú oblasť obchodov, kaviarní a reštaurácií, pričom zaujímavo a príkladne vyriešili hlavný problém centier a dôvod toho, prečo ľudia uprednostňujú nákupné centrá – parkovanie. V St. Pöltene vybudovali podzemné garáže priamo v blízkosti pešej zóny, kde sa parkuje rovnako ako v shoppingoch nejaký čas zadarmo.

Čo sa týka gastronómie, každý si tu príde na svoje, nájdete tu nóbl reštaurácie aj tradičné hostince a vínne pivnice, či populárny street food. Objavili sme dokonca aj obchodík s gréckymi špecialitami a ďalší aj s barom s juhotirolskými delikatesami a vínami. Otvoril ho tu juhotirolčan, ktorý našiel v tomto rakúskom meste svoj domov. My sme ho tu mali len na jeden deň, bol to však príjemne strávený čas.

Vyskúšajte recepty z Dolného Rakúska:

Dolnorakúska kuchyňa je veľmi podobná kuchyni v západnej časti Slovenska. Odtiaľ sa chodilo do Dolného Rakúska pracovať a ťažko povedať, ktoré recepty sa dostali potom z Rakúska na Slovensko a ktoré zas naopak.