Boli to čarovné dni. Spoznal som zaujímavých ľudí, čosi sa naučil a pobudol som pár dní aj na jadranskej „obalé“. Slovom láska na prvý pohľad. Nemalú rolu v tom zohrala aj tamojšia gastronómia. Ryby, morské potvory, hodne, hodne zeleniny a ovocia. Už v tom čase sme vedeli, že je to zdravé a že je v tom množstvo antioxidantov a vychytávačov nebezpečných voľných radikálov. Na Jadran som sa potom, keď to pomery dovolili, dosť pravidelne vracal. Zmenil som gastronomické návyky a „láska“ prospešne išla cez žalúdok a hrubé črevo.
Po nežnej sa naše vráta do cudziny, na Jadran a k moru doširoka otvorili. Stredomorie na mňa dýchalo už často a pravidelne. Služobne aj súkromne som potom pobýval v Turecku, Grécku, Taliansku, vo Francúzsku, v Španielsku... Čo kraj, to iný zvyk. Gastronomický menovateľ však spoločný. Chutná, zdravá a príťažlivá je najmä kulinarika. Spomínam a „sedím na konári“...
V Epanomi, v solúnskom zálive u vinára Vangelisa Gerovassiliou som pojedal grilovanú kozľacinu a desať druhov zeleniny, ktorú som dovtedy nepoznal. Popíjalo sa domáce Asyrtico a bolo to úžasné! Až tak, že som zmeškal lietadlo... V slovinskom Koperi, v reštaurácii Stanka, som sa nevedel dojesť koliesok varených tekvičiek, marinovaných v bielom „tymianovom“ víne a „osmahnutých“ na olivovom oleji. To víno bolo z domácej autochtónnej odrody Klarnica. A napokon „Tapas Bar Laraza“ v španielskej Seville. Tapasy od výmyslu sveta. Tapas so zelerovým šalátom a s tuniakom. K tomu prepečená hrianka s pohárikom sherry. Alebo tapas s nastrúhaným avokádom a kozím syrom. S pohárom mladej Viury. Či hlboko po polnoci krémová zeleninová polievka „gazpacho“ s grilovanými baklažánovými rezancami. A že som nemal spánok pokojný? Nečudujte sa, po toľkých dobrotách to nemohlo byť inak...
Diskusia k článku