Foto: Pravda
Zajacov bolo v chotári v tom čase ako maku a pán gróf búšil do nich ostošesť. Jednak z titulu loveckej vášne, ale aj preto, že zajačinu miloval. V tom čase bol šenkvickým richtárom Lenard Cisar. Jeho žena bola zdatná kuchárka, ktorá pripravovala grófovi zajačiu fašírku tej najlepšej povesti. Recept pani richtárovej sa zachoval: mäso z celého zajaca, pol kila bravčového bôčika, v mlieku namočený biely chlieb, štvrť kila na kocky pokrájanej slaniny, cibuľa, cesnak, čierne korenie, červená mletá paprika, soľ a pár domácich vajec. Všetko dobre pomlieť, zhomogenizovať a vyformovať úhľadný fašírkový bochník. Dať ho na vymastený pekáč, podliať ho vývarom a do chrumkava upiecť. Tak to miloval i pán gróf. K fašírke pojedal už vtedy slávny šenkvický chlieb a všetko to zapíjal richtárovým vínom. Vraj išlo o Viridulu z cerovského, malošenkvického honu Grefty.
Takej sa dnes už v Šenkviciach nenapijete... Všetko zničila fyloxéra. Len fašírka pani richtárovej zostala...
A prijemne sa to vsetko okolo toho číta.