Dominus:
Víno je mágiou prírody

Jozef Sedlák, Pravda, 24. júna 2021     16 minút čítania

Moderné víno je prírodné. Nie je návratom do praveku ľudstva, ale sebaspytujúcim pohľadom súčasníka na to, ako žiť v súlade s prírodou a spolu s ňou tvoriť nápoj prekračujúci hranicu ľudského sveta. Tak víno chápal zakladateľ ekologického konceptu vinohradníctva a vinárstva na Slovensku Ján Domin, tak ho rozvíjajú Tibor a Diana Kušickí s Dominovým vnukom Davidom Kušickým.

svätý Urban, rodina, vinári, Dominus, David Kušický, Diana Kušická, Tibor Kušický
Vinárska rodina Kušických - David Kušický a jeho rodičia Diana a Tibor Kušickí.
Autor: ,

Dobré víno vyrastá zo samej podstaty prírody. Na rozhraní mesta a zvyškov lesov, ktoré kedysi obklopovali Veľký Krtíš, uteká k oblakom vinica. Vinohradníci museli byť do nej po uši zamilovaní, keď jej prischol názov Viničky. Rovno pod jej nohami na Poľnej ulici sídli Víno Natural Domin&Kušický. Dobrá adresa, práve tak ako poloha. Vinári majú vinohrad ustavične na očiach a keď strapce hrozna dozrejú, nepremárnia ani jednu vzácnu minútu – z debničiek idú čerstvé svieže bobule nabité ekrazitom života rovno do lisu.

S rodinou Kušických stúpame z vinárstva do vinohradu. Na stráni pod vinicou sa popása zopár ovečiek s čerstvým prírastkom jahniat. Niet nad čerstvú pašu a májový dážď. Deň je sivý, ale predsa optimistický. V noci popršalo a všetky byliny, stromy a vinič dychtivo sajú z pôdy energiu. Bez vody niet k nej prístupu. Pred pomyselnou bránou do vinohradu stojí jeho patrón svätý Urban. V jednej ruke zviera berlu, v druhej strapec hrozna. Hľadí prísne kdesi k nekonečnému obzoru, tak si naši predkovia predstavovali muža s rešpektom, tak zostal v pamäti ľudu aj nadaného rezbára Ladislava Balgu z neďalekých Čeboviec.

Francúzska inšpirácia

Na Viničkách sa dorába víno od 14. storočia. Občas počas vojen a hospodárskych kríz vinohrad spustol a zarástol kriakmi. Ešte pred polstoročím sa v chriaští rastúcom na úbočí za panelákovým sídliskom hrávali deti na skrývačky. Diana Dominová tu zažila šťastné detstvo. Jej otec Ján Domin bol vtedy mladý poľnohospodársky inžinier. V roku 1969 dostal umiestenku na JRD Čebovce, kde dostal na starosť družstevný vinohrad.

Šesťdesiate roky vrcholiace Dubčekovou jarou na chvíľu uvoľnili hranice. Mladý Domin neváhal ani minútu. Vybral sa do Francúzska a jeho vinohradov s veľkolepými chateau. V tom čase už stúpal k hviezdam filmového neba herec Alain Delon. Mladík z južného Slovenska akoby Francúzovi z oka vypadol. No kým jedného zaujímal film, druhého veľké vinohradnícke plátno.

"Možno aj máme niečo spoločné, povedzme starých Rimanov a Galov,“ polovážne, položartom hľadal styčný bod s idolom Ján Domin. Po latinsky je Domin pán. Narodil sa v Kravanoch nad Dunajom, hore prúdom rieky mali Rimania v neďalekej Iži vojenskú stanicu strážiacu Limes Romanus pred útokmi Germánov. Že by tu vojaci zanechali svoju genetickú stopu?

Víno a môžbyť ešte viac ľudia, čo sa nechajú radi ním unášať za hranice všednosti, milujú silné príbehy, legendy, len ich treba stvoriť a stvárniť. Domin sa ich nebál modelovať. Mal fantáziu umelca, nadanie maľovať, vedel predchnúť ohnivou rečou.

Ján Domin, zakladateľ biovinárstva na Slovensku.
Ján Domin, zakladateľ biovinárstva na Slovensku.
Autor: Pravda, Ivan Majerský

Vizionár vidí to, čo iní nevidia, ale zároveň bol Domin muž pevne vrastený do pôdy ako jeho dedo. Ten najlepšie roky života drel v Amerike a keď mal dosť dolárov, vrátil sa domov a nakúpil pôdu, aby sa stal slobodným hospodárom. Jeho pýchou bol vinohrad. V roku 1948 všetko zobrala februárová Gottwaldova povodeň. Vlastne nie, o dvadsať rokov neskôr vyplavila nadaného mladíka s talentom pre víno v inom kúte Slovenska.

Aký je náš pohľad na kolektivizáciu? Už samo to slovo potláčajúce individualitu straší, ale éra družstiev sa stala nevídanou príležitosťou pre talenty. Dominovmu dedovi príležitosť zobrala, aby ju vnukovi vrátila. Kde by mladý inžinier dostal príležitosť pracovať s vinohradmi na ploche bezmála 400 hektárov? Až s odstupom času, keď opadne vzrušenie a vychladnú emócie, si možno uvedomíme, čo všetko, ako vždy v protirečení, sa vlastne odohralo, čo z toho nás posunulo vpred a čo zasa vrátilo späť.

Straty a nálezy jednej doby

Domin zažil éru zväčšovania družstiev a opojenia z intenzifikácie, keď úrody zvyšovali priemyselné hnojivá a chémia zázračne likvidovala škodcov, plesne a hnilobu. Prešiel tým Západ a s istým odstupom aj Východ. Očarovanie z tzv. zelenej revolúcie, ktorá vo svojej podstate nebola zelenou, ale chemickou, vystriedalo zdesenie. Po jednej ochutnávke dozrievajúcich hroznových bobúľ začali Dominovi krvácať ďasná. Došlo mu, že platí ukrutnú daň úspechu. Hneď nasledujúci rok zmenil kurz a vrátil sa k ochrane viniča na báze nie syntetickej chémie, ale látok, ktoré produkuje sama príroda.

V šedivých osemdesiatych rokoch sa na pultoch socialistických obchodov odrazu zjavilo víno, ktoré akoby pristálo z inej planéty. Litrovky, do ktorých sa plnil ocot aj víno, nahradili atypické fľaše. Mali pôdorys litrovej fľašky, ale výšku a štíhle hrdlo sedmičky. Priťahovali pozornosť čírym bielym sklom, ktoré dalo vyniknúť farbe vína. Víno pochádzalo z vinohradov JRD Nenince, tu ho spracovali, naplnili do fliaš s elegantnou vinetou, ktorej dominovala červená šerpa.

Víno, ktoré sa pilo v interhoteloch Československa a vyvážalo do Veľkej Británie, fľaška od jednej po tri libry, pochádzalo z akéhosi malého zapadnutého okresu. Väčšina Slovákov poriadne nevedela, kde vlastne Veľký Krtíš a JRD Nenince, súčasťou ktorých sa stalo JRD Čebovce, ležia. To víno s puncom záhadnosti ľuďom zachutilo.

Bolo predzvesťou nových čias. Stvoril ho Ján Domin a tím družstevníkov okolo vinára búrliváka. Oná fyzická podoba s Delonom, ktorý stvárňoval vo filmoch hrdinov nepoznajúcich prekážky, nebola náhodná. Ani Domin, keď šlo o víno, nepoznal prekážky. Diana nám približuje jednu neveľmi známu Dominovu črtu, tú, ktorú pozná len dieťa. Obaja často sedávali za stolom a pastelkami kreslili na papier svet svojej fantázie. Dieťa motýle, včielku Máju a otec návrhy fľaše a etikety. Tak sa rodil dizajn slávneho neninského vína.

Pamätníci onej doby vravia, že jeho zrodu pomohol aj vtedajší minister poľnohospodárstva Ján Janovic. Mužovi s aristokratickými mravmi, akosi to nejde dovedna s onou dobou, padol na jednom stretnutí do oka mladý ambiciózny poľnohospodársky manažér a jeho návrh finalizovať víno rovno tam, kde sa narodilo. Janovic sa myšlienkou nadchol, obhájil mimoriadnu investíciu do modernizácie družstevnej pivnice a umožnil družstvu, aby s vínom obchodovalo.

Kapitalizmus v socializme?

Rodil sa moderný poľnohospodársky podnik, Domin rozbehol výrobu cestovín, v pláne mal mäsozávod. Stiahli ho však na ministerstvo, aby manažérsky rozhýbal celé poľnohospodárstvo. A v tom prišiel november 1989.

Ako spravodlivo zúčtovať so všetkým, čo sa na Slovensku stalo? Ako vysvetliť, kto vlastne som a čo v živote som vždy úprimne chcel? Domin sledujúci meniace sa prúdy vo svetovom agropotravinárstve sa sústredil na to, čo mu bolo prirodzené. Dva roky po revolúcii zakladá spoločnosť Natural alimentaria, vybuduje sieť ekologických výrobcov, začne vyvážať ich produkciu do Nemecka a Švajčiarska a zároveň sa venuje premene svojho vinohradnícko-vinárskeho sna na skutočnosť. S dcérou a so zaťom rozbieha podnik Víno Natural Domin&Kušický.

Ako vekom zreje, nemárni čas zbytočnosťami a dá sa písať knihu Hrozno a víno ekologicky. Je to súhrn názorov filozofujúceho vinára, muža milujúceho prírodu, ovládajúceho jej zákony, vinohradníka a vinára, manažéra, podnikateľa, človeka, ktorý chce radosť z vína, prostredia v ktorom sa rodí, sprostredkovať iným. V knihe slovom a v pohári nadovšetko zrozumiteľným ví­nom.

Živý vinohrad, živé víno

Viničky nad Veľkým Krtíšom, Katovka nad Modrým Kameňom, Pustatina v Dolných Plachtinciach či Husárka vo Vinici. Okrem toho gaštanica vo vinohrade či desaťhektárový sad orecha kráľovského. Tak vyzerá vonkajší rámec ekologicky budovaného vinohradnícko-ovocinárskeho podniku, ktorý ako odkaz Jána Domina uskutočňuje rodina Kušických.

David Kušický, Dominov vnuk, vstúpil do brázdy, ktorú vytiahol dedo a prehĺbili jeho rodičia. Trojica si vykračuje májovým vinohradom. Za chrbtom majú veľkolepú panoráma namaľovanú májom. Viničky chráni od severu modrý chrbát lesov Krupinskej vrchoviny, pod nohami im kvitne tráva. Rastie v nej 16 bylín, ktoré ako kvitnú, lákajú do vinice všetok nektár milujúci hmyz. Je to krásne spolupracujúce spoločenstvo s koncertom vtákov hniezdiacich v korunách neďalekých stromov. Trvalo dobrých pár rôčkov, kým sa symbióza naplno prejavila.

Vinohrad je zdravý, pretože pôda, ovzdušie, čo ho obklopujú, prekypujú zdravím. David podotkne, že vinica je svojho druhu monokultúra v krajine, práve tak ako pšenica, kukurica a repka. Jednostranne využívanej pôde však možno pomôcť, preto premenili medziradia viniča na rozkvitnutú lúku. Staré vinohrady vždy lemovali ovocné stromy, Kušickí sa spojili s ovocinármi, ktorí rozmnožujú staré krajové odrody jabloní, hrušiek a sliviek a vysádzajú ich ako prirodzený zelený most medzi vinicou a pôvodnou krajinou, súčasťou ktorej boli aj lipy a javory. Aj tie sú v pláne výsadby.

Vo víne sa hľadá harmónia farby, vôní a chutí. Odrody viniča majú schopnosť prenášať do bobúľ celú farebno-aromaticko-chuťovú paletu prostredia, v ktorom sa narodili. Pravda, aby sa interakcia, vzájomné pôsobenie a ovplyvňovanie podarilo, musí vinohradník rozumieť komplikovaným vzťahom rastlinnej a živočíšnej ríše. Ker viniča, ktorý rastie v priateľskom prostredí, plodí bobule, ktorých mušt prirodzene kvasí a nepotrebuje na metamorfózu na víno doplnkový zásah človeka. Aj v tom sa prejaví účinok ozdravenej pôdy a krajiny.

Keď pijeme víno, nevedomky podnikáme výlet do dávnej geologickej minulosti našej planéty. Komu by zišlo na um, že vinič na juhu stredného Slovenska korení v usadeninách prehistorického mora, že krajinu, v ktorej sa dobre cíti, sformovali vulkány. V Príbelciach, len druhej dedine za Veľkým Krtíšom, je pieskový lom, ktorý odhaľuje profil vrstiev zemskej kôry. Nájdu sa tu žraločie zuby, všakovaké lastúrniky, podložie je plné vápnika a minerálov. Premietajú sa v aromatike vína, kyseliny sú svieže a chuť vína minerálna až slankastá.

Jeden z vinohradníckych honov nad Modrým Kameňom sa volá Katovka. Kedysi tu, konča mesta, býval kat. Moria, sopky a k tomu kati. Čo všetko sa s vínom nespája! Viniciam dominujú burgundské odrody – Pinot gris a Pinot noir, Chardonnay, k tomu Viognier z údolia Rhôny, dve odrody z Bordeaux – Cabernet Sauvignon so svojím skôr dozrievajúcim spolupútnikom Merlotom. A najmä sa tu rodí vynikajúci Tramín červený.

Tramín sa vo viniciach spravovaných v duchu zákonov Božích, ktoré nie sú ničím iným než zákonmi prírody, našiel. Dáva aromatické víno s nevtieravou vôňou. Často sa pri tejto odrode spomína vôňa ruže, ale kto bol vo vinohrade, keď kvitne vinič, rozpozná v tramíne Kušických opojnú ľahulinkú vôňu, ktorú víno vydáva zo seba samého. Domin vo svojej knihe píše o genetických manipuláciách, o kvasinkách, ktoré robia čary s aromatikou. Za aromatickým pradivom vín Víno Natural Domin&Kušický je iba mágia prírody.

Od ústia k prameňu a naopak

Ako sa zdôrazní rodová línia vo víne? Prístupom k vinohradu a vínu. Celostnosť, komplexnosť, trpezlivosť, to sú princípy, ktorých sa pri formovaní vinice a vína drží Tibor Kušický. Ozdobou pivnice, a teda vinohradov je víno Dominus. Ide o výnimočné cuvée z najlepších ročníkov, v ktorom sa spája francúzsky šarm a noblesa so slovenskou elegantnosťou. Tú nepodčiarkuje len pôda a špecifická mikroklíma, ale aj kombinácia dvoch Francúzov – Cabernetu Sauvignon a Merlotu so slovenským Hronom. Odroda šľachtiteľky Doroty Pospíšilovej nie je sparingpartnerom, ale rovnocenným spoluhráčom, ktorý podčiarkuje výbušného ducha slovenských vinohradov.

Dominus je prihlásením sa nielen k Dominovmu odkazu, to víno je stelesnením aj princípu mravnosti. Ak máš vínu hovoriť Pane, potom urob všetko preto, aby bolo symbolom všetkých cností. Za ostatné desaťročie boli len tri ročníky, ktoré boli hodné na produkciu cuvée Dominus – 2012, 2015 a 2017. V tom roku si Pán povolal k sebe Jána Domina a víno už vyrábali jeho nasledovníci Tibor a David Kušickí. Než sa dostalo do fliaš, prešlo dlhým zrením vrátane meditácie moku s barikovými sudmi. Dopraj vínu času, než ukáže svoju krásu, vravieval Domin. Bezmála štyri roky sú tým obdobím, než sa sformuje podoba červeného vína, po ktorej túži vinár.

David Kušický v rodinnom archíve vín. Čo dedo začal, v tom vnuk
pokračuje.
David Kušický v rodinnom archíve vín. Čo dedo začal, v tom vnuk pokračuje.
Autor: Pravda, Jozef Sedlák

Od prvého vína, ktoré ochutnal biblický Noe alebo niekto ešte pred ním kdesi v podhorí Kaukazu, uplynuli tisícročia, počas ktorých ľudia hľadali ideálnu nádobu na premenu muštu na víno. Porézny betón sformovaný do tvaru vajíčka môže byť tým pomyselným ideálom. David Kušický v ňom pripravuje do života Viognier. Hlavnú prednosť betónu vidí v tom, že je to materiál neutrálny, ktorý uchováva vo víne všetko, čo si prinieslo z vinice, nevtláča mu ako drevo povedzme chuť vanilky či čokolády, necháva ho vyjaviť svoju podstatu.

Mladosť miluje experimenty. Dominov vnuk vína nefiltruje, nečíri, nesíri; ak je dobrý vinohrad, víno si poradí so sebou samo. Zaujalo ho prírodne perlivé víno, oxid uhličitý je produktom vína, nie dodaný zvonka z plynovej fľaše. Prehliadku celej produkcie Víno Natural Domin&Kušický najlepšie vidno na policiach archívu. David sníme dve fľaše symbolizujúce začiatok, pri ktorom stál jeho dedo, a súčasnosť, ktorú formuje spolu so svojimi rodičmi. V ľavej ruke sa ocitne neninská fľaša s dedovou šerpou a nápisom Vinum naturale. V pravej je fľaša s veselou etiketou usmievavého mladíka. Vek nepoprieš.

Nekonečný príbeh vína sa vracia vždy k prameňu, kde začalo.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Súvisiace články:

Diskusia k článku





TOPlist