Cukrárka Barbora Martinusová, majiteľka trnavskej cukrárne ReBarbora.
Foto: Pravda - Ľuboš Pilc
Ak sa hovorí, že dobrú reštauráciu spoznáte podľa toho, že sa v nej stravujú aj majitelia a personál, určite to platí aj o cukrárni. Ak by sme zobrali len toto kritérium, Barbora by ho určite spĺňala. „Syn, manžel alebo otec sú vďační konzumenti našich zákuskov, často sa stáva, že mi niektorý z nich volá, aby som niečo priniesla domov...“ vysvetľuje, ako to u nich doma „chodí“ so sladkým.
Najlepšie cukrárne majú u nás dámy, ktoré pôvodným povolaním cukrárky nie sú, ale pečenie mali ako hobby, ktoré sa však stalo ich obživou. Tak to bolo aj u Barbory. Od útleho veku rada piekla, vždy v sobotu poobede vymýšľala zákusky a snívala o tom, že bude mať vlastnú cukráreň.
Než premenila sen na skutočnosť prešlo dvadsať rokov. „Vždy som snívala o tom mať vlastnú maličkú cukráreň, ale veľmi som neverila, že sa to dá. Páčil sa mi jeden malý priestor v centre mesta a keď som sa dozvedela, že je voľný, bolo to niečo ako znamenie," spomína. Po niekoľkomesačnej rekonštrukcii v roku 2018 cukráreň otvorila bez akýkoľvek skúseností a znalostí v gastrobiznise.
Učenie za pochodu
„Učila som sa za pochodu a často na vlastných chybách, ale tak to asi má byť. Napríklad som si myslela, že stihnem hostí aj sama obsluhovať, čo bolo, samozrejme, naivné,“ spomína na začiatky. A pokračuje, že človek v obsluhe je mimoriadne dôležitý, môžete napiecť aj najlepšie koláčiky, keď nie sú hosťom odprezentované tak, ako treba, ich čaro sa stráca.Postupne sa učila, koľko dezertov kedy pripraviť, čo sa kedy najlepšie predáva. Napríklad zistila, že v pondelok majú ľudia po víkende menej chuť na sladké. V piatok a v sobotu, keď je pár krokov od cukrárne farmársky trh, sa mnohí zas zastavia na raňajky. Vtedy idú najlepšie štrúdle a croissanty, popoludní zas rôzne dezerty...
Veľa hostí sa do cukrárne opakovane vracia, niektorí už od otvorenia a postupne sa z nich stali známi či dokonca priatelia. „Poznám ich príbehy, viem akú kávu pijú, aké koláčiky majú radi a to je na tejto práci to, čo považujem za najkrajšie a čo ma najviac baví,“ vyznáva sa Barbora.
S francúzskym šmrncom
Jej cukráreň má francúzsky šmrnc a aj pri tvorbe zákuskov sa inšpiruje touto krajinou. Dostala sa k nej postupne, počas kurzov, ktoré absolvovala, a francúzske cukrárske umenie je jej veľkou láskou. Aj počas nášho stretnutia sa tešila na štvordňovú návštevu Paríža a nové veci a poznatky, ktoré tam objaví.Hovorí, že vo svete cukrárčiny sa toho stále deje tak veľa, že človek sa stále má čo učiť, len času keby bolo viac... „Stále sa mám čo učiť, lebo cukrárske umenie sa stále mení a ja mám rada moderné veci. Táto práca mi vyhovuje aj preto, že cukráreň je živý organizmus, jeden deň nie je taký ako druhý a to ma veľmi baví,“ vyznáva sa Barbora.
Vianočný strom – Croquembouche
Slávnostný koláč s vaječným likérom
Diskusia k článku