Na sklonku tretieho desaťročia vzniku vinárstva i Slovenskej republiky pijú ľudia tie isté odrodové vína, a predsa sú iné.
Návrhári módy formujú vkus doby, to isté robia vinári. Aj oni určujú trendy, pretože víno bolo, je a bude neodmysliteľnou súčasťou životného štýlu. Prejavuje sa to príklonom k tomu či onému druhu vína, ktoré sa stáva barometrom životnej úrovne a súčasne vyjadruje ľudskú snahu byť na jednej strane "trendy“ a na druhej byť trochu iný.
Skĺbiť tieto predstavy do vína nie je jednoduché. Nestačí, aby vinohradníci a vinári rozumeli len vínu, ale aj spoločnosti, dobre čítali jej nálady, pohnútky, chute, meniaci sa vkus. Sami ho tvoria a sami sa mu musia prispôsobovať.
Nevedno či sa toto vzájomné ovplyvňovanie vína a spoločnosti vyučuje na univerzitách, v okamihu, keď sa však vinár začne zaoberať jednou z praktických stránok vína, ktorou je obchod, narazí na ňu. Keď štyria zakladatelia Topoľčianskych vinárskych závodov Milan Waldner, Karol Kríž, Vladimír Kukla a Vladimír Strieženec začali budovať značku Château Topoľčianky, rýchlo si uvedomili túto súvislosť a usilovali sa jej porozumieť.
Vraví sa, že základným predpokladom pre dobré víno je terroir – čo nie je nič iné ako vhodná pôda so zaujímavým geologickým podložím, mikroklíma utváraná slnečnou polohou, lesy zachytávajúce severné vetry, rieky, z ktorých sa v jeseni dvíha závoj hmiel. V tejto spleti živlov sa utvára farba, chuť, vôňa, celkový charakter vína.
Terroir, to sú aj početné generácie ľudí, čo vytvarovali svojou jasnozrivosťou a rukami vinohradnícku krajinu do súčasnej podoby a založili to, čomu hovoríme tradícia. V Topoľčiankach ju mali o čo oprieť. Štvorlístok sa mohol osmeliť použiť pre svoje víno hrdý prídomok Château, lebo v Topoľčiankach bol zámok, ktorý patril svojho času Habsburgovcom, neskôr bol sídlom prvého československého prezidenta T. G. Masaryka, ktorý sám síce demokrat miloval aristokratické mravy, ušľachtilosť, okrem iného stelesnenú lipicanmi, vzácnym plemenom koní. Dal ich sem priviezť pred sto rokmi.
Tradícia v novom rúchu
Ktoré víno nemiluje príbeh plný dramatických zápletiek, za ktorými neraz samo stojí? Víno však potrebuje aj veľkú dávku pragmatizmu. Vo chvíli, keď vznikali Vinárske závody Topoľčianky, boli jedným z desiatich závodov a veru ničím nevynikali. Vybavením outsider, ale muži, čo sa púšťali do životného projektu, videli jeho potenciál. Mali šťastie na stretnutia s ľuďmi, ktorí im pripomenuli, čo je hlavné a čo vedľajšie v podnikaní s vínom.
Začiatkom deväťdesiatych rokov Západ objavoval Východ a Východ Západ. Milan Waldner stretol anglickú obchodníčku s vínom Angelu Mury. Bola vo vytržení nielen z vín, ktoré ochutnala, ale aj z Topoľčianok, z parku, zo zámku. Keď došla reč na praktickú stránku obchodu, spýtala sa, či vie vinárstvo zaručiť každý rok dodávku vyrovnaných partií vína.
"Akoby nie, máme spoľahlivých dodávateľov hrozna s najlepšími polohami vinohradov,“ odvetil Waldner. "Dnes ich máte, zajtra nie,“ odsekla Mury. "Hľaďte si posilniť bezpečnosť dodávok suroviny.“
Táto poznámka anglickej dámy priviedla Topoľčianky k tomu, že začali budovať vlastné vinohradnícke zázemie. V priebehu dvadsiatich rokov obnovili alebo založili vinohrady na 650 hektároch v Nitrianskej a Južnoslovenskej vinohradníckej oblasti. Ťažko sa na Slovensku hľadá podobný vinársky podnik, ktorý by takto jednoznačne investoval do surovinovej základne a svojej budúcnosti.
Kto má vlastné vinohrady, má nebývalé možnosti ohýbať víno do polôh a podôb, aké sú práve žiadané. V Château Topoľčianky vždy videli široké spektrum milovníkov vína, takých, ktorých uspokojovalo víno ich mladosti, oceňovali jednoduchosť, čistotu prejavu. Tú predstavu akoby vyjadrovala biela plátenná, neskôr dederónová košeľa a jednoduchý oblek, lenže po roku 1989 sa spoločnosť začala meniť, spoznala svet a farebnosť vín.
V Château Topoľčianky si uvedomili túžbu ľudí žiť lepšie, napiť sa vína s bohatším prejavom chutí, vôní a farieb. Kolekciou retro ponúkli návrat do slávnej minulosti, ktorú sprostredkúvala etiketa krojovanej dievčiny s pozadím Vysokých Tatier. To, že Topoľčianky lemuje z východnej strany Pohronský Inovec a zo západnej Tribeč, nikomu neprekážalo. Obchod má jednoducho občas aj mýtické videnie sveta.
Víno malo vysoký kurz v ére šľachty, prvorepublikových veľkopodnikateľov aj v Československu vylizujúcom si povojnové rany. V roku 1947 si stovky fliaš najlepšieho vína objednal v slávny karlovarský hotel Pupp. S vínom sa najlepšie zabúdalo na povojnové útrapy a otváral sa pohľad do budúcnosti.
Retro však bolo iba jednou z nových kapitol, ktoré napísalo Château Topoľčianky ako strhujúci úvod do novej éry. Jej prejavom bolo založenie edície archívnych vín. Archív ako dobové svedectvo výnimočných ročníkov. Zakladatelia však vnímali svet vo všetkých jeho prejavoch.
Keď sa Slovenskom začala šíriť móda prírodne sladkých vín, v Topoľčiankach vyrobili plejádu ľadových a slamových vín. Najmä slamové preslávili slovenské víno, dvojnásobný triumf Devínu na AWC Vienna, posledný z roku 2020, podčiarkol výnimočné polohy, ktorými vinárstvo disponuje, a umenie jeho tvorcov.
Z vína vyžaruje túžba doby
Vo víne ustavične zápasia dve sily, snaha o uchovanie istej historickej línie a súčasne nevyhnutnosť inovácie, potreba demonštrovať tvorivý potenciál firmy, v ktorom sa prejavuje jej schopnosť reagovať na meniaceho sa ducha doby. Vlani Château Topoľčianky príjemne prekvapilo kolekciou vín Vinohradnícky výber. Už sám názov oznamoval, že ide o vína z výnimočných polôh. Na ploche 600 hektárov sa veru nájdu skvosty.
Koncept Vinohradníckeho výberu priniesol ďalší posun v kvalite. V obraze týchto vín vidno štýl a vnímanie spoločnosti a rolu vína v ňom očami synov a dcér zakladateľov spoločnosti. Vyrástli s vinárstvom a celkom prirodzene odzrkadľujú generáciu ľudí vo veku 30–40 rokov s jej predstavami o zdravom životnom štýle. Ten vyjadruje aj nový estetický ideál premietnutý do vína. Zreteľne čitateľný je v najnovšej kolekcii vín z Topoľčianok s ľahko zapamätateľným názvom Ročníkové vína.
"Je to ďalšia kapitola v rozvoji nášho vinárstva, ktorá nadväzuje na slávne archívne vína,“ hovorí Samuel Waldner, obchodný riaditeľ VZ Topoľčianky.
"Prichádzame s inou tvárou vína, čo dokumentuje adjustáž fľaše burgundského typu. Je ľahšia, s krásnou zrozumiteľnou etiketou odkazujúcou na Topoľčiansky zámok. S emóciou prichádzajú dve základné informácie – názov odrody a ročník. Ponúkli sme tri biele odrodové vína, ktoré majú na Slovensku cveng, a to Tramín červený, Rizling, rýnsky a Rulandské – Burgundské biele. K tomu silnú trojku červených vín na čele s Frankovkou modrou, Cabernetom Sauvignonom a ponuku dotvára Alibernet.“
Jednoduché línie fľaše, čelná etiketa navodzujú eleganciu minulosti, ktorú reprezentuje šesťuholník s kopulou barokového zámku. Po otočení fľaše padnú do očí poslovia zo zadnej etikety, informujúci, že máme tú česť s vínom, ktoré má chránené označenie pôvodu z Južnoslovenskej vinohradníckej oblasti. Štyri piktogramy prezradia, že napríklad Tramín červený zrel 12 mesiacov v slavónskom dube, že je zlatistej jantárovej farby, v bukete dominuje biela ruža, v chuti, ktorá je dlhá, hebká, je jemný pikantný dozvuk.
Hlavnou obchodnou parketou Château Topoľčianky sú obchodné siete. Zákazník vloží víno do košíka a premýšľa, k čomu ho bude podávať. Štvrtý z piktogramov mu pri tramíne odporúča, biele mäso, ryby, šaláty, cestoviny. Aj začínajúci milovník vína vďaka tomu môže dosiahnuť dokonalé labužnícke spojenie vína s jedlom.
Víno potrebuje čas na to, aby dozrelo. Práve preto prišli v Château Topoľčianky s ideou ročníkových vín, v ktorých sa zrkadlí nenapodobiteľná dikcia počasia a jeho pečať vo víne. Víno, pravdaže, najradšej komunikuje v spoločnosti. Je rado stredobodom pozornosti. Vyše rok trvajúca pandémia obmedzila ľudské kontakty s vínom, odpadol Prvý máj otvárajúci dokorán brány pivnice topoľčianskeho vinárstva tisíckam ľudí. No naše pery túžia po víne, pretože nás prenáša do sveta, ktorý nás zbavuje aspoň na chvíľu pandemických okov.
Fľaša ročníkového výberu zo Château Topoľčianky to umožňuje a zároveň hovorí o tom, ako sa pred našimi očami svet slovenského vína mení. Napreduje a formuje ho pokolenie talentovaných mladých ľudí, ktorí ako kedysi ich rodičia vycítili túžbu ľudí po inakosti.
Ročníkový výber je svojho druhu nadštandard. Dnes najpredávanejšie slovenské vína idú v cene 2,99 – 3,49 eura, fľaša moku, ktorý je výberom toho najlepšieho, čo daný ročník a oblasť ponúkajú, je za 5,90 eura. Ľudia dbajú, koľko vydajú za jedlo a nápoje, ale víno tu bolo, je a bude. A spolu s ním túžba žiť lepšie, hoci aj v ťažkých časoch.
Diskusia k článku