Foto: Pravda - Robert Hüttner
Niet nad čerstvý upečený chlieb.
V obchodoch máme v dnešnej dobe veľký výber chlebov, nezriedka však obsahujú rôzne prímesi a stabilizačné a zlepšujúce prípravky, ktoré mnohých od jeho kúpy odrádzajú. Vedeli ste napríklad, že ak je chlieb tmavý, nemusí to byť známka použitia celozrnnej múky, ale pridania chemických farbív?
Stačí pozorne čítať etikety, aj preto je asi v dnešnej modernej dobe bezpečnejšie kupovať chleby balené, s uvedeným presným zložením výrobku. Nech aspoň vieme, na čom sme.
Pečenie chleba je alchýmia
O tom, že pečenie chleba môže byť skutočnou alchýmiou, sa presviedčame aj pri vašich receptoch, ktoré k nám na portál Varecha.sk pridávate. Upiecť túto chrumkavú dobrotu totiž vôbec nie je také jednoduché. Záleží na každej z ingrediencií, na ich správnej teplote a občas aj na dôkladnom vymiesení. Občas preto, že mnohým z nás je známa príprava chleba bez miesenia, ktorá sa momentálne teší veľkej obľube, nielen na našom portáli.
Foto: Shutterstock
Pri pečení chleba záleží
na každej surovine.
Pripravíme si 550 g hladkej múky špeciál, 380 ml vlažnej vody, trochu oleja, ½ balíčka sušeného droždia, 1 kl medu, 1 kl soli, 2 kl drvenej rasce. Do múky si urobíme priehlbinku, nasypeme droždie a med, a trochu vody. Po chvíľke začneme premiešavať múku s týmito surovinami, postupne pridávame soľ, olej, rascu a zvyšnú vodu. Vypracujeme hladké, nelepivé cesto, môže to chvíľku trvať. Keď vás bude bolieť ruka od dlhého miesenia vedzte, že ste na správnej ceste. Cesto necháme pol hodinu kysnúť a opäť ho premiesime. Opäť necháme hodinu kysnúť.
Potom už len cesto vytvarujeme do požadovaného tvaru, preložíme na plech vyložený papierom na pečenie a necháme pol hodiny podkysnúť. Podkysnuté cesto pečieme prvých desať minút pri teplote asi 200 stupňov Celzia, potom teplotu znížime na 180 stupňov Celzia a pečieme do chrumkava. Nakoniec môžeme, ale nemusíme potrieť chlieb vlažnou osolenou vodou, kôrka však potom bude menej chrumkavá.
Pekárnička nie je pec, ale vynikajúci pomocník
Veľkým hitom dnešnej doby pri pečení chleba sú domáce pekárničky. V obchodoch je výber od výmyslu sveta, svoje miesto má v mnohých domácnostiach. A nielen pre svoju jednoduchú prípravu chleba, tohto kuchynského pomocníka môžete využívať aj na miesenie kysnutého alebo aj piškótového cesta na rôzne koláče.
Foto: Varecha.sk - Sandra Támerová
Arabský chlieb pita je veľká pochúťka.
Hotové zmesi na pečenie chleba dostanete kúpiť v každom obchode. Avšak pozor! Skúste si prečítať zloženie výrobku na zadnej strane obalu. Ak sa rozhodnete pre vami zvolenú vlastnú zmes múk a prídavných ingrediencií, neváhajte a vyhľadajte si svoj recept na našej stránke.
Ako sa to celé začalo?
Naše babičky a prababičky piekli chlieb zväčša doma, v plátennom obrúsku potom vydržal čerstvý aj niekoľko dní. Pece mali vtedajšie gazdinky priamo v dome alebo na dvore, takto upečený chlieb chutil naozaj výnimočne. Takisto sa zvyklo cesto doma zamiesiť. Zvyšnú robotu už urobil miestny pekár.
Foto: Shutterstock
Aj múka na chlieb musí byť kvalitná.
Spôsob, ako vyrobiť múku, sme mohli nedávno sledovať aj v televízii v zábavnej relácii o živote na farme. Bol to veľmi náročný a zdĺhavý spôsob drvenia zrna medzi dvomi kameňmi. Spočiatku primitívne spôsoby prípravy chlebov vyrobených z múky a vody na pahrebe alebo na horúcich kameňoch neskôr nahradilo pečenie v peciach. Vtedy išlo skôr o placky, ako o skutočný chlieb.
Takisto sa neskôr úplnou náhodou zistilo, že chlieb po určitom čase začal kvasiť a kúsok takejto zmesi použitý pri pečení ďalšieho chleba spôsobilo jeho kyprosť a vzdušnosť. Chvála všímavým šikovným ľuďom, vďaka nim a ich poznatkom dnes môžeme piecť úžasne lahodný a jemný chlebík, ktorý si dokážeme pripraviť doma úplne sami.
Chlieb vo svete
Chlieb sa pečie takmer na celom svete, aj keď nie všade vyzerá a chutí rovnako. V Indii si napríklad pochutnávajú na dobrote zvanej Naan, ktorý sa hodí napríklad k pikantným mäsám s hustou omáčkou (korma), ale aj k vegetariánskym jedlám, ktorých základom je hustejšia omáčka. Ďalej je výbornou prílohou ku grilovaným mäsám aj zelenine. Vďaka jednoduchému receptu si ho môžete pripraviť aj vy kedykoľvek doma. Na rozdiel od toho nášho v surovinách na prípravu nájdete napríklad aj prepustené maslo a jogurt. My Slováci si naň pokojne môžeme natrieť husaciu masť a posypať ju cibuľkou, ak práve nemáme čerstvo vyrobené indické korenené čatní.
Vynikajúcou pochúťkou je aj známy arabský chlieb. Skôr by sme ho mohli nazvať chlebovou plackou - pita. Na jej prípravu stačí múka, voda, olej, soľ, droždie a trocha cukru. Placka sa pri pečení v strede oddelí a krásne nafúkne. Ponúka tak naozaj široké spektrum využitia, môžete si ju naplniť grilovaným koreneným mäsom, alebo zeleninou. Absolútnou lahôdkou je spojenie pity s hummusom – nátierkou z cíceru a pasty tahini, pochádzajúcou z Blízkeho Východu.
Taliani zas majú chlebov neúrekom, sú nimi priam posadnutí. Ciabatta, focaccia, pugliese, stačí si vybrať. Napríklad ciabatta je veľmi obľúbená pre jej ľahkú stráviteľnosť. Príprava je zdĺhavá najmä kvôli dlhého kysnutiu, ktoré je však potrebné pre dosiahnutie konečného efektu jej typickej chuti. Variabilita ciabatty spočíva v množstve rôznych prísad, ktoré sa pridávajú do cesta podľa chuti. Môžu to byť napríklad sušené paradajky, orechy, olivy, alebo syry.
V Amerike chlieb, ako ho poznáme na Slovensku, nájdeme len málokde. Prisťahovalci síce recepty na veľké a nadýchané chleby priviezli zo sebou, zväčša však v obchodoch natrafíte najmä na tzv. toastový biely chlieb, z ktorého sa pripravujú obľúbené sendviče. Špecialitou je napríklad ich kukuričný chlieb, pripravený z kukuričnej múky, bielej múky, mlieka a vajec. Konzistenciou viac pripomína koláč, a v Amerike sa teší naozaj veľkej obľube. Vynikajúcou obmenou môže byť pridanie rôznych prísad, napríklad jalapeno papričiek, opraženej slaniny, či kúskov tvrdého syra.
Tiež patríte medzi šikovné gazdinky a chlieb si pečiete doma? Ktorý je váš najobľúbenejší?
Ked nam to uz po pol roku zacalo liezt hore krkom, a vsetci sme snivali o hubovej prazenici, slanine, a cerstvom horucom vonavom chelbe s krasne chrumkavou korkou, tak sme sa pustili do pecenia. Ja som vtedy mala 9 rokov, a po prvom pokuse som zacala piect chlebik takmer kazdy den. Poviem vam, to bolo viac radosti, ako ked sme po dovolenke na Slovensku doniesli na ambasadu 2 kila korenoveho petrzlenu a vonavej udenej slaninky (ani petrzlen tam nebol dostat) s krajcom chleba sme aj spavali :)