Na úsvite roku 1993 vznikla Slovenská republika. V tom istom roku štyria muži založili Vinárske závody Topoľčianky. Onen štvorlístok tvorili Milan Waldner, Karol Kríž, Vladimír Kukla a Vladimír Strieženec. Komu by zišlo na um, že práve oni a neskôr ich synovia a dcéry dajú dovedna tím zapálených vinohradníkov a vinárov, ktorí preslávia Slovensko značkou Chateau Topoľčianky.
V tej chvíli Slovensko začínalo od nuly a ľuďom, ktorí mali podnikateľský talent, rozumeli vinohradom a vínu, najmä však mali výdrž prekonávať aj banálne prekážky, aké vie vymyslieť iba život a byrokracia, sa otvárali nové časy.
Súradnice zrodu vína
Ešte niečo si všimnime. Zdá sa, že isté miesta na Zemi, v Európe a v každej krajine sú vopred predurčené na to, aby sa v nich udialo niečo prevratné, čo zmení kolobeh vecí a správanie spoločnosti.
Topoľčianky začiatkom deväťdesiatych rokov minulého storočia boli ospalou dedinou obkľúčenou vencom nádherných pohorí Tribečom, Vtáčnikom a Pohronským Inovcom. Z úpätia podhorí sa rozbiehali po južných slnečných svahoch vinohrady.
Uprostred Topoľčianok bol krásny keglevičovsko-habsburský park s troma dominantami – zámkom, obľúbeným sídlom špičiek predstavujúcich moc spoločnosti. Boli tu jej príjemné symboly – krásny poľovnícky zámoček a oproti nemu žrebčín s ušľachtilými lipicanmi. Povyše nich vyrástol zdroj dobrého miestneho vína. Malý vinársky závod mal najlepšie roky za sebou.
Novembrová revolučná búrka uvoľnila podnikateľskú energiu. V Topoľčiankach sa podnikavá štvorica sústredila na obrodu vína. Z pohľadu uplynulých 28 rokov vidno dva významné body. Zo "závodíku“, ktorý si spočiatku trúfol len na výrobu sudového vína, začalo o necelé tri roky prúdiť fľašové víno. Jeho produkcia dosiahla pred štvrťstoročím len necelého pol milióna fliaš. Na trhu bolo outsiderom. V roku 2021 sa v Topoľčiankach naplní vínom vyše deväť miliónov fliaš. Niet väčšieho výrobcu vína na Slovensku.
Príbeh Topoľčianok pripomína odkliatie Šípkovej Ruženky, je rozprávkou o tom, ako vymaniť krajinu vína zo sivej všednosti. Pozoruhodný je pritom nielen vzostup produkcie, ale aj rastúca kvalita vín, ktorú potvrdzuje množstvo medzinárodných primátov, akými sa nemôže pochváliť hociktoré slovenské vinárstvo.
Čo si človek predstaví, keď sa vyslovia mená dvoch veľkých svetových značiek VW a Toyota? Na jednej strane desaťmiliónová produkcia automobilov ročne, magické číslo, ktoré výrobou vína už atakuje aj topoľčianske vinárstvo, a na druhej strane vynikajúca kvalita, produkty udávajúce tón hlavnému spotrebiteľskému prúdu. Ten očakáva, je jedno či ide o autá, alebo o víno, vysoký štandard za adekvátnu cenu.
Generálny riaditeľ VZ Topoľčianky Milan Waldner hovorí o základnom princípe Chateau Topoľčianky, ktorý znie: Slušné (dobré, chutné) víno za slušnú (primeranú) cenu. Takú, ktorú si môže dovoliť slovenský milovník vína. Pravda, je tu ešte jedna delikátnosť podmieňujúca rozvoj firmy – pripraviť prekvapenie, ktoré vyrazí dych fanúšikom značky a zneistí konkurenciu. Tvorba vín, ktoré svojím prejavom nečakane strhnú pozornosť veľkého vinárskeho sveta. S nimi sa spája trhová akcelerácia a široká spoločenská akceptácia značky Chateau Topoľčianky.
Paríž, Viedeň, Slovensko
Paríž roku 2006, súťaž Vinalies Internationales Paris. Medzinárodná porota udeľuje Cabernetu Sauvignon rosé z Topoľčianok zlatú medailu. Bolo to prvé slovenské zlato za ružové víno, ním sa odštartovala veľká ružová éra emotívnych slovenských "roséčok“, rozdávajúcich pastelovo krásnu farebnosť, mladícku živosť, príjemnú ľahkú arómu a ovocnú chuť.
Vinohradnícke a vinárske Slovensko potrebovalo takýto úspech. Nahrala mu spoločenská atmosféra, kde víno menilo svoju rolu. Ukázalo, že môže byť viac než len obyčajným nositeľom pohody, zábavy, stáva sa jedným zo symbolov úspechu s medzinárodným presahom, úspechom, ktorý dvíhal sebavedomie Slovensku. Kto by nezatúžil napiť sa takéhoto vína, tobôž keď sa na fľaške hompáľala zlatá parížska visačka?
Víno aj zásluhou médií silno zarezonovalo vo vedomí ľudí. Už nielen politika, šport, dovolenka, ale aj víno, názor naň utvárali osobnostný imidž. Zrod, priebeh a zásah vína do našich životných zvyklostí si uvedomujeme zvyčajne až s odstupom času. Topoľčianski vinári nový fenomén zreteľne formovali predovšetkým medzinárodnými úspechmi svojho vína a svoje postavenie podčiarkovali silnou kolekciou vín v Národnom salóne vín.
Topoľčianky v ostatnom desaťročí zaznamenali šnúru úspechov nielen v Paríži, ale aj vo Viedni, kde sa odohráva nemenej veľkolepé súťaženie národov o najlepšie víno ako v meste pod Napoleonovým Víťazným oblúkom. Viedeň je v istom zmysle vo svete neprekonateľná – nikde inde sa nestretá v jednom okamihu zoči-voči v priamom degustačnom súboji vyše 12-tisíc vín zo všetkých vinárskych kútov planéty.
Topoľčianky tu tri razy získali primát, titul tzv. trojhviezdičkového vinárstva. Ten vo Viedni udeľujú tomu národnému vinárstvu, ktorého päť najlepších vín dosiahne známku viac ako 90 bodov. A Chateau Topoľčianky sa tento husársky kúsok podaril s tým, že bolo trikrát najlepšie spomedzi všetkých slovenských účastníkov. A keby len to.
Slamový Devín sa stal dva razy šampiónom AWC Vienna, pričom roku 2014 bolo toto víno nielen najlepšie hodnoteným prírodne sladkým vínom, ale aj najvyššie hodnoteným vínom výstavy. Podobný kúsok predviedli vinári z Topoľčianok s Dunajom z tzv. retro kolekcie.
"Keď sa ocitnete v spoločnosti najlepších vinárov sveta, je to viac ako len pocit zadosťučinenia, hovorí to o tom, že dielo, ktoré začali naši otcovia, je schopné svetovej konkurencie. Uvedomujú si to aj Slováci, keď sa pri vínnom regáli rozhodujú, ktoré víno si kúpia,“ hovorí Samuel Waldner. V Chateau Topoľčianky má na starosti marketing. Vraví, že ten najlepší vždy vínu zabezpečí medzinárodný úspech.
Úspech vo Viedni v Topoľčiankach vždy mimoriadne rezonuje. Jednak preto, lebo obec bola živo spätá s Habsburgovcami, ktorí vládli celej Európe niekoľko storočí a svoju originálnu pečať zanechali aj v Topoľčiankach. K noblese zámku patrilo a patrí víno z miestnych vinohradov. Dnes má spoločnosť vyše 600 hektárov vlastných vinohradov, čo je ojedinelý zjav v slovenskom vinárstve. Značka sa opiera o vlastné hrozno.
Ako sa rodí správny kurz
"Za posledných 20 rokov sme urobili to, čo iné krajiny majú už dávno za sebou. Usporiadali sme a stále usporadúvame vinohrady podľa princípu pestuj v každom rajóne tú odrodu, ktorá dáva najlepšie vína,“ hovorí výrobný riaditeľ VZ Topoľčianky Miloš Ševčík. Pestovateľská základňa Topoľčianok siaha od horúceho Štúrova až po Topoľčianky, ktorým mrazivá zima dopraje ľadové vína. Diapazón vinohradníckych pôd na území dlhom viac ako sto kilometrov sa mení, vinice sa odlišujú mnohovrstvovými odtienkami, za ktorými je geologická minulosť aj mikroklíma.
"Nachádzanie súladu je práca pre generácie, pretože vinicu nejde z roka na rok vymeniť a obsiať ju ako pole novou odrodou pšenice. Treba brať do úvahy prejavy ročníka, potenciál odrôd, ale aj trh, teda vkus ľudí formovaný vždy do istej miery módou. Vymedziť správny kurz je teda otázkou poznania možnosti územia, ale aj vývoja a nálad spotrebiteľov,“ hovorí Miloš Ševčík.
Ešte sa slovkom vracia k Viedni. Rakúsko je pre Slovensko v mnohých smeroch veľký vinársky vzor. Práve Rakúšania urobili veľké meno ľadovým a slamovým vínam, ale dnes ich v Topoľčiankach robia na svetovej úrovni. To veľa hovorí o talente aj našich vinárov.
Chateau Topoľčianky upriamilo pozornosť Slovenska aj na typickú sezónnu špecialitu, ako sú mladé vína. Niet väčšieho výrobcu mladých vín, ktoré otvárajú sezónu a sú predpremiérou ročníka, čo práve vydal úrodu. Kráľom topoľčianskych mladých vín je Irsay Oliver, pozornosť však púta aj Bouvierovo hrozno, víno pestované najmä v okolí Vrábľov, Veltlínske červené skoré či metódou kryomacerácie vyrobený Modrý Portugal, najlepší partner pečenej kačky či húsky.
Aké výzvy vidia pred sebou v Topoľčiankach? Je ich veľa, ale jednou z nich je upriamiť pozornosť Slovákov na mladé víno, ktoré sa stalo cez svätomartinské vína svojráznym míľnikom jesene v Česku, nehovoriac o popularite francúzskeho božolé.
"Musíme dať hlavy dohromady – vinári aj obchodníci – a lepšie načasovať vstup mladého vína na trh. Nezväzujme si ruky striktne určeným termínom. Mali by sme ho vyhlasovať podľa toho, ako sa dozrievanie hrozna v tom-ktorom ročníku vyvíja,“ myslí si Samuel Waldner.
Diskusia k článku