Asi mi to nejde....

milá @smajliga neviem ako varíš a pravdepodobne to ani nikdy nezistím, ale ak ťa to baví a chceš variť tak var a nenechaj sa nikým odradiť. V živote zažiješ ešte veľa kritiky aj keď tá od najbližších a zvlášť od otca, najviac bolí. Aj môj muž občas povie: Bolo to dobré, ale šnicla to neni... a ja už viem, že mu to moc nechutilo. No čo už sto ľudí, sto chutí. Si ešte mladá, celý život, aj ten profesijný náš pred sebou a čo so svojim životom spravíš je len a len na tebe....
Ja mojim deťom hovorím, že my, rodičia sme ich naučili nebáť sa výšok, lietať už musia sami.

Milá @smajliqa a nepýtala si sa ocka, čo konkrétne mu na tvojom jedle vadilo? A zaujímalo by ma aj, či to zjedol. Lebo ak áno, tak to asi nejedlé nebolo. Veľmi zle sa číta, že ťa takto utrel, to sa nerobí, radšej mal povedať čo konkrétne mu vadilo, aby si mu nabudúce mohla navariť po chuti.
Nedaj sa odradiť, jedna lastovičke leto nerobí, len skúšaj ďalej, neverím, že by si variť celkom nevedela. Veď to nie je žiadna veda a praxou sa to určite poddá. A iste vieš, že ani skúseným kuchárkam sa vždy všetko nevydarí, ak neveríš, klikni si na zážitky a hneď zistíš, že nie si sama.

Smajliqa, nerob si z toho nič, možno varíš už " modernejšie" a oco má rád to, čo mu navarí mama, každý varí aj to isté jedlo ináč, a nemusí by ť zlé. Ja som mnohokrát túžila, aby tu bola mija mama, výborná kuchárka, varievala v rodinách, aby mi poradila, kým žila som sa veľmi nepýtala, ako čo robí, teraz mi to chýba, nikdy neuhádnem tú chuť jedla, akú mala ona, ale zasa to neznamená, že je to zlé.
Určite sú ľudia, ktorí sú ti akýmsi " barometrom", čo ťa pochvália, a nájdu sa aj takí, ktorým neulahodíš, aj keď je to dobre navarené. Ak si chodila na kurz, určite niečo dokážeš, možno je oco náročnejší, z toho si nič nerob, iní ťa pochvália a to je dobre.

Sranda, keď som ti začala písať, nebol tu žiadny príspevok a ako som dopísala, predbehli ma až dve. Mimochodom, vidím, že si Malačanka, aj ja som odtiaľ, ale " pridaná", a viem, že na niektoré jedlá som si musela zvykať, ináč sa varia, trak je možné, že ty si začala variť iným spôsobom, kým otec je navyknutý na záhorácke jedlá.

@smajliga ,ozaj by bolo dobré vedieť, či kritizované jedlo zjedol, lebo ak áno, tak asi bolo jedlé, mala si sa spýtať, čo mu tam nepasovalo, čo malo byť podľa neho ináč, prípadne, že veď nabudúce to môže uvariť on podľa svojej chuti, či on bol hneď od začiatku vo všetkom majster sveta.Mne dávnejšie jeden známi tiež ofrflal kyslú fazuľovú polievku s údeným, ale dobre že nevylízal aj hrniec, kde sa varila, ále nebola vraj dobrá.Pri ďalšej návšteve si rozkázal ju uvariť znova, no a to som sa ozvala, že nevarím, lebo nebola dobrá a hotovo.

hlavne sa nenechaj odradiť a často navštevuj varechu :) to pre inšpiráciu a nápady v kuchyni :) držím palce :)

Rodičia by mali svoje deti podporovať, motivovať, budovať sebavedomie. Chápem ťa, že si rozladená, keď odmietol tvoje varenie plošne. Ale čo ak príčina nie je v tvojom varení ale bol napr. na niečo nahnevaný a podráždený a potreboval sa odventilovať? Nie je to správne, ale deti sú vždy naponúdzi.
Nedaj sa odradiť! Janka to má v Egypte od manželovej rodiny ešte horšie a zato varí rada.

dakujem vam ludia za povzbudenie.... zjedol to, vraj bol velmi hladny, tak preto, inak to jedle nebolo... no nevadi, ja som to dojedla vsetko, a chutilo mi....
a varechu navstevovat budem, to sa nebojte,,, su tu super ludia a perektne rady a recepty... chodim sem pravidelne :)
este raz velka vdaka...

Nič si z toho nerob @smajliqa - môj otec robil na tej istej ulici ako sme bývali policajta. A celé prázdniny hádam od 13 rokov som varievala, vlastne som sa na ňom naučila variť. To si mala vidieť to frfotanie: raz bola kapusta hustá, potom zasa bola fazuľa riedka, zdalo sa mu že cibuľa bola prihoretá, bolo to málo slané, veľa kyslé ...... no des! A si predstav že mi raz znenazdajky doviedol aj mladého kolegu ktorý mal strašne krásne modré oči a samozrejme že mi kázal aby som aj jemu nabrala. Tanier s lyžicou mi v ruke hrkotal od trémy, bála som sa že ma pred ním otec zasa znosí pod čiernu zem, no hrôza ...... Aj tak bolo: otec frflal, frflal .... ale mladý len potichu jedol, vyškraboval z prázdneho taniera až mu otec ponúkol ešte dupľu. A mladý aj druhý raz zbaštil moju ofrfľanú paradajkovú kapustu, ba chválil ju že jeho mama nevie takú uvariť a on ju strašne ľúbi - no čo poviem odľahlo mi a len som oči vyvaľovala na otca ktorý tú chválu počúval, počúval ..... a viacej mi už nikdy nefrflal.
Asi po 20 rokoch som menila zamestnanie a tam som sa stretla s tým bývalým mladým modrookým jedákom. A vieš že si moju paradajkovú kapustu pamätal a pochválil aj po 20 rokoch? Skoro som odpadla ......... obyčajná paradajková kapusta to bola.

Zaujímavé.... to asi nebude o jedle... čokoľvek by si spravila, nezavďačíš sa všetkým. Je to zvlášť smutné, že sa jedná o rodiča... ale bývajú aj takí .... Nie je dobré keby ani neokoštoval a chválil by...aj takého poznám, už zďaleka vychvaľuje a ani sa na jedlo nikdy nepozrie. Zopár krát sa to dá, ale aj to vie prekročiť hranice... Ja čokoľvek robím, vrátane, že sa s mojim mužom o mnohých veciach rozprávame, že robíme aj pri dome spolu veci, lebo nám ide po čase vychádzať si a nedelíme veci, že toto je chlapská robota - to nerob... a mnoho ďaľších prípadov...toto nemôže môj otec pochopiť, proste pre neho som len žena, ktorá nemá nič vravieť, len starať sa o domácnosť, robiť všetko tak, aby chlap mal všetko tak ako si na to, čo i len pomyslí...,o všetkom by mal rozhodovať on, samozrejme všetko je pravda...atď... vždy od neho cítim, že som pre neho dakde medzi poslednými... až po všetkých mužoch, dakde na spodu. Veľa krát ho ani môj muž nechápe. ale čo už... otca si nenavyberáme... tak sa musíme len utešovať, že veď sú aj horší... Raz mi povedal, keď videl, že na bicykli mám detskú sedánku ja, že som mužatka.... ako divné... a tak. Hej, je aj veľmi ochotný, keď bude úplne všetko podľa neho - veď predsa, on vie všetko zo všetkých najlepšie....

Ozaj, dajaký recept nám tu nenahodíš? Naozaj si vo veku, keď sa ťažko dokazuje, že niečo vieš... A hlavne presadzovať, že naozaj to vieš... Myslím, máš nás, ktorí ti pomôžeme, podporíme ťa ale asi väčšina z nás v tvojom veku také šťastie nemalo... Aj keď sa to netýkalo len varenia, veľakrát sme boli sami, keď sme potrebovali nejakú podporu... Takže... ty to určite s nami dokážeš. Veď si veríš.

Mila @smailiga , verim, ze sa prenesies cez kritiku svojho otca, budes sa snazit varit i nadalej a ziskas cim dalej tym vatsiu rutinu vo vareni chudtnych jedal. Ked som sa vydala za moju lasku, velmi som varit nevedela, ale snazila som sa co najviac ulahodit jeho rozmaznanym chutiam. Bol v rodine najmladsi a dost rozmaznany. Ked som uvarila hociake dobre jedlo povedal, ze jeho mama to robila inak a to ma dost stvalo. Uvarila som nieco co mu chutilo, druhy den vyzadoval nieco ine - "to som mal vcera" povedal a ja nechtiac vyhadzovat dobre jedlo som jedla ohrievane a jemu som musela pripravit cerstve. Tak to trvalo nejaky cas - presne kym ma pdviezli do porodnice. Az ostal sam a musel si jedlo prpravovat sam, ocenil co pre neho niekto iny rok robil bez reptania. Zvyknes si a najma otec si zacne zvykat na tvoje jedla. Mozna chce iba dokazat jeho muzsku "autoritu" a neuvedomi si, ze ta tym ponizuje a uraza. Drzim palce !!!

Na takychto plati ako moja babka spravila. Dedo prisiel z role a drdlal nad jedlom , babka zhrabla tanier sup s jedlom do kybla pre svine.
A dala mu kus chleba a slaninu....
Ked mu nechuti nedaj mu nic, a nech ide frflat do bufetu.

@2010 :D
milá @smajliqua keď som mala 10 rokov prišla som o mamičku a zostali sme na domácnosť a štyroch chlapov len ja a moja stará mama. A to mi ver navariť im tak aby im všetkým chutilo (hlavne rozmaznaným bratom) dalo babke (a neskôr aj mne) riadne zabrať. Keď som trocha podrástla, tak som sa do varenia začala púšťať aj ja sama. Okúňali nos nad všetkým, čo som im naservírovala...Najmä najmladší brat nezjedol nič čo som uvarila, s tým že mu to nechutí a že neviem variť. Raz sa ma pri nedeľnom obede a skúmani obsahu taniera opýtal, kto robil tú zemiakovú kašu, a keď som zahlásila že babka (robila som ju ja:) zjedol ju bez jediného slova a poďakoval babke, že bola vynikajúca...ona prekvapene ukázala na mňa a bratovi len zamrzol úsmev na tvári...dnes k nám chodieva pravidelne v nedeľu na obed...a otec? dodnes, keď dostane na tanieri baklažán alebo cestoviny, rituálne prezrie tanier, všetko poprehrňa a keď sa ho rituálne opýtam, čo hľadá, odpovie mi: "no hľadám mäso" :)))
Kritika naozaj posúva človeka ďalej (aj keď ju ťažko znášame) takže zaťať zuby a robiť naďalej to čo ťa baví a prináša radosť. Prajem Ti ešte veľa chuti do varenia a pečenia a aby si sa nenechala ničím a nikým odradiť :)

moj názor je,iný-tvoj ocino má možno problém....ktorý drží v sebe-treba sa porozprávat....podla mna je len výhovorka a zakrytie niečoho-čo vravel že zjedol lebo bol hladný....ked by mu to ozaj nechutilo-nejedol by to.a verím že to nieje až taký velký problém,a treba sa povzniest nad malichernostami-pretože v živote to tak je a bude..,sú íné vážnejšie a horšie veci,ktoré sa v živote stanú a prežijeme to.detto moj nadriadení si robí zo mna v práci sem tam posmech,akože srandičky-lenže kolko ráz sú to veci ktoré sa týkajú mna a rodiny,naučila som sa nekomentovat tieto jeho výroky-a bez mihnutia oka odíst po svojom-kam treba.vela zdaru v kuchyni želám.

@smajliqa prajem Ti veľa sily a trpezlivosti. Už len to, že sa snažíš variť a piecť je obdivuhodné. Mnohé mladé ženy v Tvojom veku ani netušia, ktorým smerom je kuchyňa, a tobôž už vôbec nie, na čo asi tak slúži! Nedaj sa odradiť a var. Aj skúseným kuchárkam sa sem - tam podarí navariť niečo podivné, čo nakoniec chutí iba záchodu. Možno Tvoj otec je jednoducho typ chronického frfloša, a keby si nenavarila nič, frflal by tiež. Ja by som urobila pokus: dohodla by som sa s niekým, kto by navaril, a ja by som sa tvárila, že jedlo som pripravila ja, a sledovala by som otcove reakcie.
@2010 aj ja by som to spravila tak ako Tvoja babka. Keď Ti nechutí, nejedz a choď sa na jesť inde, alebo si navar sám...

Dobrých rád tu už padlo veľa, takže radiť ti už nebudem, iba ti chcem povedať, aby si vydržala a nedala sa odradiť. Verím, že všetci varecháči ti budú držať palce.

@smajliqa - podstatné je len jedno: že ťa to baví - vidieť to aj z Tvojich diskusných príspevkov. Nevieš si predstaviť koľko ľudí nemá šancu robiť to čo ich baví. No a otec ako kritik - to ber s veľkou rezervou, otcovia sme už raz taký. Ak vydržíš, určite príde deň kedy ťa pochváli.

fuuu, vidim, ze kazdy z Vas ma ten svoj pribeh, a su asi aj podobne tomu mojmu, mate pravdu, nic ma nemoze odradit, ak ma to bavi. budem sa snazit, a bud si moj otec zvykne na moje varenie, alebo nec si kupuje v bufete, tam sa moze najest do syta :)))
urcite aj ja pridam svoje receptiky, hned ako bude cas :))
este raz dakujem za podporu a za prispevky:)

no presne ako moj svokor, ale ja pre neho varim raz za rok, tak to nejako prezijem, iba raz ma pochvalil, ale on nehundre iba na moje jedlo ale uplne na vsetko, aj na vianocny darcek, podla neho je vsetko na nic.
Zo zaciatku som bola z neho na nervy, aj sme sa par krat pohadali, ale teraz sa uz na tom smejem a s muzom tipujeme, co ohundre najskor :-) nic si z toho nerob, ak ostatnym chuti a iba jemu nie, problem bude na jeho strane, skus sa nad to povzniest. Mne nedavno moj otec zomrel a teraz by som bola velmi rada, keby mi nieco ohundral, ale to uz nikdy neurobi, raz si na to budes spominat inak. Prajem Ti, aby to nebolo moc skoro

@smajliqa ak ta varenie bavi tak sa toho drz,praxou a skusenostami sa ti otvaraju zaroven moznosti ...zdokonaluj sa vo vareni a nevzdavaj sa...a pokial mozes tak svojo tatka zapoj do varenia mozno ta nasmeruje k jeho predstavam o chutnom jedle a verim ze to spolocne zvladnete a tatko ta urcite pochvali...drzim palce...

@smajliqa , hlavu hore, pekne sa otras, hod za seba a chod dalej, viem , ako sa citis, poznam to, svokor je kapitola sama o sebe, ale uz som sa naucila brat ho ako takeho a nic si z toho nerobit, i ked niekedy to velmi zaboli a o to viac, ak je to od tvojho vlastneho ocina, ja som bola teraz na slovensku a uvarila som si jedno specialne egyptske jedlo, ktore zboznujem, ale doma im to moc nebralo, brat mi povedal uz davnejsie, ze odkedy byvam v egypte, som sa nejak pokazila vo vareni a varim same hnusy, pritom mne tie hnusy chutia, vravel, ze davam velke mnozstvo korenin a ze ma z nich zahu, je to mozne, aj otec mi povedal, ze to ,co som uvarila bolo hnusne, ale pritom ten hnus zjedol, takze ma tak svrbel jazyk mu nieco povedat, ale nechcela som si kazit dovolenku na slovensku, kvoli takej prkotine....takze myslim, ze tak, ako aj spominala tusim @evanaaa , moze to byt tym , ze varis "modernejsie", urcite pouzivas asi viac korenin, ako len cierne korenie a cervena paprika, na ktore je tvoj ocino asi odmalicka zvyknuty a preto mu tie dalsie jedla nechutia, to iste plati aj naopak, ako nasim doma na Slovensku moc neberu egytpske jedla plne korenin, tu v Egypte im zas neberu nase malo korenene jedla, pokial uvarim, alebo upeciem nieco, na co nie su zvyknuti, tak im to neberie, ale pokial ukuchtim nieco egyptske, tak to sa svokor zalizuje az za usami a chvali ma, ze som uvarila lepsie ako svokra :-DDDD takze len pekne var a venuj sa svojmu konicku nadalej, mozno z teba raz bude svetova sefkucharka ...

pozdravujem Ťa :) s mojím otcom som mala od školských čias určitý blok.... chcela som zmeniť školu z dôvodu,že som nechcela byť na internáte...veľmi mi bolo smutno za rodinou,nepopustil a musela som si zvyknúť,až neskôr som sa dozvedela,že on z toho istého dôvodu zmenil školu
som šťastná,že v posledný večer jeho života som stihla prísť z práce domov v noci,aby som mu mohla povedať ako nesmierne ho ľúbim....odišiel tichúčko :-(...nesmierne mi odľahlo...porozmýšľaj,daj vedieť otcovi o svojich pocitoch

kazdy ma ine chute, za to ze jemu to nechuti neznamena ze nevies varit;) ja si napriklad rada spravim musle alebo ine morske plody a babka to ofrfle pokazde ez nic hnusnejsie nejedla, ale nic si z toho nerobim, len si po viem ze proste nie je zvyknuta na take chute, mne zas nechutia napriklad jej chlebicky:)

...nevzdavaj to,moja mama mi tiez moc sabavedomia pri vareni nenaliala:-) tiez sa jej nepozdavala moja kuchyna s toho dovodu,ze som varila a skusala recepty,ake sa u nas doma nikdy nevarili,hlavne zeleninove.Kedze ja milujem zeleninove jedla v akejkolvek uprave a u nas boli sami masozravci,ja bylinozravec som bola nepochopena,ale odolala som.:-)))Teraz bastia co pripravim,ale niekedy spravim aj ich oblubene jedla,inak ostanu hladni...Dokonca mi brat raz povedal,ze zo zeleniny vysycha rozum:-)))u nas sa varilo asi takym stylom,ze vo fazuli sa varilo kusisko udeneho,zatrepka so slahacky a este do nej osmina masla,aby to bolo vyzivne,sak brat 2 metre,treba nakrmit...neboj vsetko sa utrasie,var tak ako ti chuti a komu nechuti,chleba s niecim to isti...:-)))

Zlatino nevesaj hlavu dole a chod si za svojim cielom! Ked ta to bavi, tak nie je co riesit, varenie nie je len o talente ale aj o zrucnosti.
Hlavne treba mat niekoho na blizku kto ti poradi, ak nieco nevies "ako" na to, alebo ked to "domrvis", aby ti vedela dotycna osoba povedat co si urobila zle a na buduce to uvarila bez chyby :)
Aj moje zaciatky boli vseliake, mama visela na telefone kazdych 5min ked som kuchtila mojmu prvemu frajerovi. A tiez som sem tam nieco rozvarila, nieco malo osolila, alebo presolila.. :DD no hroza...
Ale dnes sa nad tym uz len spolocne pousmejeme..
Mozno by si mala povyzvedat od svojho ocina co mu na tom jedle prekaza a ako by si ho predstavoval on. A potom sa opytat na to aj inych clenou rodiny, ktori mali tu cest ochutnat co si navarila. A ked im to bude chutit a len tvojmu otcovi nie, tak bohuzial jemu asi nikdy nevyhovies - skratka mi ine chutove bunky.
To ako s mojim byvalym..ten pokazde musel solit jedlo, ktore som uvarila, pritom ho este ani neochutnal! Ma islo roztrhat od jedu :D to su taki ludia.
Tak drzim palec a nestracaj chut varit :)