Ako zužitkovať zostávajúce potraviny, alebo ako vyplieniť chladničku???
Určite každá poznáme, keď nám z každého rošku trošku
zostane... Vymýšľame a mixujeme všetko možné, len aby sme
potraviny zužitkovali.Som len obyčajná žienka "z dediny" a
pamätám si ako dieťa na horšie časy, keď sme nosili do školy na
desiatu rožok s maslom a jabĺčko. Saláma bol sviatok. Pamätám si
iba vysočinu a mäkkú salámu. Cez týždeň sa varila iba polievka,
druhé jedlo na obed bývalo iba v nedeľu. Bez hanby priznám, že
sme nepatrili k solventným rodinám, veď teraz je to tuším horšie
po finančnej stránke. Ale tovaru máme na výber, čo hrdlo ráči.
Pracujem ako predavačka v potravinách a verte, že mi je veľa
krát ťažko!!! Často počúvam sťažnosti na nepríjemné
predavačky.Občas by sa mali skúsiť pozrieť na vec zákazníci aj z
opačnej strany. Večer pred záverečnou, keď upratujeme chlieb,
nejeden krát si pomyslím na ľudí, čo nemajú čo do úst.A keď si
pomyslím,koľko tak asi zostalo vo všetkých obchodoch v
republike.... Keď sa vyhadzujú koše jogurtov a šalátov po záruke
a o chvíľu vidím bezdomovcov, ako s blaženým a šťastným
výrazom na tvári vyťahujú tento tovar. Zvláštna politika
supermarketov mať všetkého dostatok vyrába neskutočné
množstvo odpadu. Nechcem tu moralizovať, ani poúčať, ale
verte,že kto to nevidí na vlastné oči,len ťažko rozumie. Ťažko
pochopiť starú pani vo veku 70rokov, ktorá pýta párky, aby mali
rovnaký odtieň, starého pána, ktorý si pýta 2 klobásy, ale aby boli
rovnako dlhé, pani ovešanú zlatom, ktorá chce novú tehlu šunky
rozkrojiť na polovicu, lebo si neprosí ani začiatok, ani koniec, ale
stred.... Takýchto pikantéríí by som tu mohla popísať veľmi veľa.
Skúsme sa pozrieť na jedlo ako na niečo vzácne,čo veľa ľudí
nemá..... A nie s filozofiou, "za svoje peniaze si môžem pýtať, čo
chcem".Rada privítam diskusiu....
Ja osobne ľutujem všetky predavačky, viem ako to je, aj dcéra predáva a švagrina tá mi vedela vyprávať celé " ódy" na to ako ťažko robia.....veď keď sme my už z roboty oddychovali, myslím hlavne na sviatky, vy predavačky ste kvôli nám ostatným pracovali. A výstrední ľudia boli a j budú, pár takých som aj ja stretla.
Plytvanie z duše neznášam, jednak nás tak vychovali, jednak som vyštudovaný poľnohospodár a za každým kúskom potravín vidím náklady a ľudskú prácu, ktoré bolo treba vynaložiť. To čo robia obchodné reťazce, ma nesmierne poburuje. Je to nezodpovedné vyhadzovanie peňazí a môžu si to dovoliť len preto, že im to zákazníci zaplatia. Áno, zaplatia, každý jeden vyhodený liter mlieka alebo jogurt. Veď mlieko sa od výrobcov vykupuje stále za nižšiu cenu, teraz ich tlačia do 0,20€ za liter a pozrite sa, čo stojí na pulte! A pritom je dnes také ľahké objednávať toľko, koľko sa predá. Všetko je v počítačoch, stačí si spraviť prehľady podľa výrobkov a období, prehľady o tom, čo sa nepredalo a podľa toho nastaviť každú objednávku. Ak by takýto reťazec patril mne, veľa vedúcich pracovníkov by sa v ňom neudržalo, leteli by aj bez krídiel.
Vzťah predavač-zákazník poznám tiež z druhej strany. Nestojím síce rovno za pultom, stoja tam moje kolegyne, samozrejme nič mi neujde. Snažia sa vyjsť v ústrety každému jednému, s úsmevom, s ochotou poradiť (veď predávame aj agrochémiu), ale nájdu sa ľudia, na ktorých neplatí nič. Prídu si ventilovať svoje frustrácie a potrebujú nájsť obeť. Našťastie to moje žienky zvládajú, síce so zaťatými zubami, ale slušne, na úrovni, pretože či sa nám páči, alebo nie, zákazník je pán a on rozhoduje o našom úspechu či neúspechu, veru tak.
Ako deti sme nevedeli čo je oliva, parmezán, liči, pomelo, parmská šunka, ale sme mali mliečne desiate v škole, lacné obedy v družine, v internátoch, v závodných jedálňach. Mamy a otcovia boli zamestnaní, a doma bolo každý deň navarené skromné ale kvalitné jedlo. Nič zlé nevidím na tom, že sme mali mäso tiež len v nedeľu a mäso z polievky mama urobila ako fašírku v pondelok, nikdy sa nič nevyhodilo, nesmeli sme sa babrať v jedle alebo vyhodiť chlieb. To je znak dobrej gazdinky že vie aj chudobné jedlo chutne pripraviť aby sa všetci najedli.
Žiaľ nastali iné časy a veľké rozdiely medzi ľuďmi ktorí ešte akú-takú prácu majú a tí čo už ju dlhú dobu nemajú. Nemajú ju preto, že všetky potraviny dovážame, poľnohospodárstvo nemáme, nič nechováme, máme len burinou zarastenú kvalitnú pôdu. Je to cielená politika po roku 1989, aby sme boli závislí na zahraničí. Mnohí z tých hladujúcich bezdomovcov by radi pásli kravy, ovce, kozy, orali na traktore, kombajne, kydali hnoj v maštali alebo robili v mliekárňach, mraziarňach, konzervárňach, mlynoch, pečivárňach a mäsokombinátoch, chovali ryby a pstruhy, robili skladníkov alebo rozvážali na autách potraviny do predajní. Pri výrobe potravín je predsa potrebných najviac pracovných síl.
Keby sa naši politici chovali tak ako tie slovenské šporovlivé gazdinky - mali by sme na SK všetci prístup k lacným potravinám - lebo by sme mali robotu od pasáka kráv až po slovenského majiteľa obchodného domu. Ale to naša vláda nedovolí ..........
Je mi smutno z toho co sa tu deje, a prave preto sa doma snazime o maximalnu potravinovu sebestacnost, i ked este stale som neprisla na to ako si doma dopestovat ryzu :D