poprosím redakciu o vymazanie a čitateľov o prepáčenie, ale ja som
ho tu nenašla:
Náš záhorácky stareček bol síce už v dôchodku, ale ešte si privyrábal
ako šofér na autobuse ČSAD. No a keďže vtedy mikrovlnky neboli,
obedy mu nosila starenka k autobusu, aby si zajedol niečo teplé. Cez
prázdniny to bola zasa robota vnúčikov aby rýchlo skočili na bicykli
odniesť k autobusu dedovi obedár. Raz sa však vrátili s
nedotknutým obedom ale zato s takýmto odkazom:
-"babka, máte to dedovi znova poslať k autobusu o štrnástej aj so
zubami. Dedo si ich ráno zabudol doma v pohári ....."
-"ale jééééjdanenky, šak som ich našla a tak sem
mu ich vhodila do polévky, aby vám po ceste nehrkotali. A reku lež
začne jest maso, tak ich nájde!"................. - lamentovala neťastná
starenka.
odpovedal cestujúcim:-)))
Mne to pripomenulo príhodu z detstva, ktorá sa stala môjmu ujkovi. Nuž dopadol tak, že už ako 45-ročný už mal tie vyberacie- hornú protézu., tá mu však nie dobre nesedela, vtedy ešte neexistovali
pasty typu Corega, tak radšej pri jedení si ich pre istotu vyberal. To robieval doma, ale raz na služobnej ceste mu obed zabezpečili v miestnej menze - závodnej jedálni. Odmietnuť nemohol. Na tácku do pripravenej papierovej servítky si protézu pekne zabalil. Dojedol bez problémov, tácku pekne zaniesol k okienku a ponáhľal sa na autobus.
Na protézu si spomenul až doma pri večeri, keď si ju chcel vybrať.
Čo robiť? Spomenul si na ten obed v jedálni, ako si do servítky protézu zabalil, s tým, že si ich nenápadne vloží do aktovky. No v aktovke neboli. Tak neskoro večer u nás bola návšteva. Prišiel bratranec za mojim bratom, ktorý vtedy študoval v danom meste. Bolo však škúškové obdobie, brat mal skúšku až o týždeň. Ujko musel na zuby počkať. Brat skúšku urobil n a výbornú aj vďaka tomu, že pred skúškou profesora oslovil s tým, že chce odpovedať medzi prvými, pretože musí ešte navštíviť istý podnik, a to konkrétne ich závodnú jedáleň, pretože ........, .,
V danom závode na vrátnici visela výveska ,
KOMU CHÝBAJÚ ZUBY, NECH SA PRIHLÁSI u vedúcej jedálne.,
pod tým poznámka, už sú tu týždeň, ak si ich nevyzdvihnete
do troch dní, tak až po mesiaci, lebo odchádzam na dovolenku.
Brat to ešte stíhol, ale vedúcej neprezradil, komu tie zuby patria.
Môj ujo tam už na služobnú cestu nešiel, vždy napodiv ochorel on,
alebo sa stalo niečo v rodine. Spolu pracovníci na to nikdy neprišli, prečo sa danému závodu vyhýba.