Žluté kuličky

Takze odteraz ziadne "zlute kulicky" a nebudeme sa mat comu zasmiat. V Cechach sa vela nepouziva kukurica v kuchyni.

Aj moja, vtedy asi trojročná, dcéra ronila slzy do taniera s polievkou. Kyslá zemiaková, vždy ju mala rada, tak som nechápala. "Maminka, mne tam tie kvietky nechutia", vysvetlila mi. Márne som vysvetľovala, že to nie sú kvietky z dvora (burina, ruman), ale kôpor, dobrý, voňavý, s ktorým je polievka chutnejšia. Doteraz ho neje (a to už má vyše štyridsať rokov).

Hehe ..... priznám sa že aj moja vnučka vypotila takú blbosť na kare, že sa pozostalí museli smiať:
Aby sme sa všetci pomestili kar bol v takej domácej pivnici a teda aj základ pod pitie bol pikantný: zabíjačkový tanier. Keďže viem, že vnučka vtedy ešte 4-ročná by to nejedla, objednala som jej palacinky. Kuchár si dal záležať, palacinky boli krásne s kopou šľahačky. Lenže ako to čašníčka doniesla naša Silvinka sa rozplakala:
- bééé ..... ten kapesník - a ukázala na šľahačku - ... bééé mi dajte z tej palacinky preč, ja ho nebudem jesť, béééé !

Sesternica zo Znojma bola u nás na návšteve aj so svojou malou dcérkou a nechala ju u nás, kým si šla niečo vybaviť,my sme zatiaľ obedovali.Malá sa pozrela do taniera , nadula sa a hovorí: "Ja nechci šmýkaví maso. To bol pečený bôčik a ako nám neskôr vysvetlila sesternica,šmýkaví je mastné, od vtedy bôčik voláme šMýKAVí MASO.

Bola u nás rodina a ja som mala práve upečenú tortu Slastná smrť. Všetci ju jedli a odrazu sesternicin mladší syn začal niečo vyberať z úst. Na otázku, či mu to nechutí odpovedal, že chutí, ale tú kukuricu tam nechce - tá kukurica bol kandizovaný zázvor :)

Ja sa priznám bez mučenia: chodievala som každé veľké prázdniny ku mojej dobrej tete. Pri prvých raňajkách u nej som sedela zdutá za stolom a ani som nechytila do ruky šialku s bielou kávou z melty.
Teta vyzvedala: "Poklad môj, prečo nepiješ kávičku, veď som dala do nej aj vanilku". (Pred 55 rokmi to bol luxus - vanilku do kávy).
A ja zduto: "My nemávame kávu s vechťom."
Teta podišla a pýtala sa, kde je ten vecheť. A keď som ukázala prstom: "No predsa tu!", vzala šialku, zobrala kožku a odvtedy som mávala už len "bezvechťovú" bielu meltovku.

Nuz na maju drahu tetu z vychodu mam aj ja taku dobru spomienku. Bola by mi naozaj dala vsetko najlepsie a tak raz, ked som tam bola na prazdniny, urobila sklbance s tvarohom , take dobre mastne a este s kyslou smotanou navrchu, no pre mna hroza, ale kedze som ju nechcela zarmutit, tak som to zjedla a bolo mi tri dni zle, chuda teta navedela preco a ja som mlcala ako partizan. Pricinu mojej dlhotrvajucej nevolnosti som jej povedala az ako dospela. Bola by mi dala zausi aj po takych dlhych rokoch :)

mala som znamu, ktorej 3- rocna dcera bola neuveritelny ne-jedak. toto nechceeem, hento neluuubiiim, a podobne. ja som z toho bola na nervy. ale necudujem sa, jedine, co mala dagmar chcela a lubila, bolo kakavko. ja chcem kakavkooo. a hlupa mater jej hned zarobila pollitrak husteho cierneho kakaa. aj 3 - 4x denne. a kedze take exotiky ako granko vtedy este neboli, decko z toho malo aj dost problemy s chodenim na nočník. a raz mala zistovala: mamaaa, co varis? a kamoska uz bola nejak z nervami trochu nabok, tak len odvrkla: obzerance s prezerancami! a na to sa ozval velky rev - ja neluuubim rezanceee! :-))) odvtedy sa u nas pomerne udomacnilo jedlo zvane obzerance s tvarohom. :-)

Bývajú aj obzerance s čakancami.

Paradajkovú polievku s kukuricou som neskúšala, ale robila som už so šošovicou (úplne bez syra) - odporúčam pre tých, ktorí radi vybočia zo stereotypu - je to trochu iné a chutné.