Zabuchli sa mi dvere a ostala som vymknutá

Uf, až som sa zľakla, ako to dopadlo. Ja by som si asi na to telefónne číslo nespomenula. Veru sa ho musím naučiť.

no tak to bolo šťastie - mne sa to stalo tiež v starom byte, ale keďže som žila sama so synom, nemala som komu zavolať, tak som musela volať službu - poslali ma o poschodie nižšie a odomkli mi za dve sekundy:)
no a ďaľší krát som sa síce nezabuchla, ale cez moj odtok začala tiecť voda, a vytopila som tri poschodia podo mnou....uf!

tak tomu sa povie nešťastná zhoda náhod.... ešte že to dobre dopadlo :-) u nás sa to stalo susede, máme spoločný balkón predelený hrubou stenou a sme na druhom poschodí. Niekam odbehla, malé deti sa zvnútra zamkli a nevedeli sa odomknúť, kľúč sa vspriečil alebo čo a ona splačom došla, že cez náš balkón prejde do ich bytu. Až mi zle ostalo, ani nápad. Ešte šťastie, že ten môj bol doma a on ako bývalý horolezec sa výšok nebojí tak to prehopkal jak horská koza a všetko dobre dopadlo. Inak som rozmýšľala čo by som ja robila keby sa mi čosi podobné stalo a nemala by som pri sebe mobil. Bola by som nahratá, neviem ani jedno číslo spamäti. Voľakedy keď boli len pevné linky vedela som všetky čísla spamäti a teraz ani jedno. Príliš sa spolieham na mobil :-)

Niečo podobné sa stalo môjmu bývalému :-) ja som odišla ku kaderníčke a dovolila som si ho nechať osamote s dvojročným synom /to sa nerobí !!/ samozrejme sa rozhodol, že nutne potrebuje ísť vysypať smeti a dieťa nechal v byte samé..a viečo čo ten zbojník vyviedol ? Otočil kľúčik a zamkol sa v byte !! Hm zamknúť vedel, ale odomknúť veru ani náhodou. Keď som prišla domov bývalý práve trepal rebrík, ktorým sa lezie na strechu, lebo na veľké šťastie sme bývali na prízemí. No na tie chvíle hrôzy si nerada spomínam, lebo síce to trvalo len 15 minút aj tak si to moje čertíča mohlo ublížiť. Vyriešila som to tak, že som ich už nikdy nenechala samých doma :-(

takýto "horor " som prežila aj ja. V trúbe žemlovka, na šporáku polievka a vyšla von, že idem vysypať smeti a prásk, prievan pribuchol dvere skôr ako som si vzala klúče. Našťastie som mala vo vrecku mobil, lebo som čakala dôležitý hovor .Dcéru som stiahla z cesty do Rakúska, lebo manžel bol mimo mesta. Vtedy som blahorečila mobilu, ale môžem povedať, že už by som takú situáciu nechcela zažiť

Raz som robil fliačiky, a náhodou som spravil veľmi veľa cesta (až z 1kg múky). Cesto som si rozdelil na 4 časti. Z tých 2 som už ťažko narezal fliačiky, a došiel mi nápad. Načo spraviť ešte viac fliačikov, ajtak to neosuším, a nezjeme toľko. Prečo by som nemohol upiecť? Cesto som rozvaľkal, a pridal na vymastený plech. Ešte predtým som spravil Granadír, ktorý sme jedli vonku (bolo leto). Kým sme jedli, cesto som dal do trúby. Skoro sme už dojedli, a náhle som zacítil zapáchavý dym, ktorý smeroval z kuchyne. V tej sekunde som myslel na cesto, čo je s ním. Rýchlo som vbehol do kuchyne, rúru vypol, dvere pomaly a opatrne otvoril, čisté utierky v ruke, opatrne som vybral vesto, ktoré bolo celkom čierne, a rýchlo som s ním vbehol do záhrady, aby celý dom nebol od ,,vône". Bol to skvelý ,,zábavný" program pre tých, ktorý to videli :) Ale pre mňa vôbec :) Cesto putoval do koša, a ešte niekoľko dní sme mysleli na cesto :)

PS: Granadír bol superr!!!! A s kyslími uhorkami! Mňam! :)

Uz len pri citani tychto prihod ma napada panika a nie este to zazit. @zabiatko , nastastie, ze to dobre dopadlo.

Asi každý z nás má takúto nejakú skúsenosť. Ja si spomínam, keď bola moja dcéra ešte bábatko, dala som do kastrólika vyvárať 4 cumlíky. Odišla som do spálne, kde som sa s ňou hrala, veru dlho a na cumle som zabudla. Až som zacítila strašný smrad spálenej gumy, išla som do kuchyne, ale ani poriadne vidieť nebolo, všade dym, z cumlov ostala len akási neurčitá uškvarená hmota a ten gumový smrad bol cítať ešte týždeň. No bola to hrôza.

Ja som síc nič nevarila, ani nepiekla ( našťastie), ale muž vyšiel von, neviem, už na čo, ja som vybehla za ním, bolo to dávno, tak si nepamätám, prečo sme obaja vyšli, ale keď sme sa vracali späť,čakala som, že muž odomkne, on sa díval zas na mňa z toho istého dôvodu, jednoducho sme si o tom druhom mysleli, že klúče má so sebou.Nakoniec sa môj muž odhodlal a vyliezol po hromozvode, našťastie, bývali sme na 1 poschodí, a druhé šťastie, že balkónové dvere neboli privreté, zvonka kľučku nemáme a ešte šťastie bolo, že hromozvod vydržal jeho váhu. Ale do takýchto situácií som sa ešte potom dostala, ža som sa vymkla, vždy to našťastie dobre dopadlo.

Mne sa stalo raz, ze som isla do prace a velmi som ponahlala, nech nepridem neskoro. Pri dverach obujem topanky, popadnem kabelku a, vybehnem von, zabuchnem ale kluce od domu, ale i od AUTA ostali dnu. Bola som celkom zufala. bezim k susedom cez ulicu, ten si vobec nevedel rady ako dom otvorit bez klluca. Idem k susedom za nami, ten rozvazne prisiel a vravi "mas kredit kartu?". S otaznikom v duchu (naco kreddit kartu) mu ju podam a on iba zasunul, urobil zvlastny smyk a bolo otvorene. Prisla som sice o 15 minut neskor, ale sef mi to poprve odpustil. Tak to aspon dopadlo dobre.

...no a my sme s manželkou a kamrátkou susedkou minulú jeseň podvečer vyšli na balkón pofajčiť,susedka sa nejak ponáhľala a zo slovami :"...nevyprevádzjte ma , veď ja trafím"...vyšla z balkóna a z vnútra ho pekne krásne zamkla.Keď sme s manželkou chceli ísť dovnútra,lebo sa už riadne ochladilo tak sa nedalo!!Až vtedy sme si uvedomili,že sme zatvorení len tak naľahko a nemáme pri sebe ani mobil ani kľúče od bytu aby sme ich niekomu hodili.Bola to krutá polhodinka v neistote čo bude ďalej ale našťastie syn robil diskotéku v neďalekom bare a bol si chystať aparatúru tak sme pre neho poslali suseda a prišiel nás vyslobodiť!Vtedy som asi prvý krát videl ako si moja manželka "šuchla" naraz poldeci rumu!!!

Ešte že to dobre dopadlo. Raz sa takto vymkol môj brat. Mal vtedy asi 23 rokov, človek by predpokladal, že by už mohol mať rozum. Ale spomenul si, že dvere na kuchynský balkón nechal otvorené, tak sa rozhodol preliezť z okna na chodbe prakticky po stene, len medzi oknom a balkónom bol hromozvod, ktorého sa pridržal. Keď nám susedia prezradili, čo stváral, nemohli sme sa spamätať, bývali sme totiž na ôsmom poschodí!!!

Tiez viem co znamena byt vymknuta.Trcala som za dverami 6 hodin,kym prisiel chlapik a otvoril,mali sme specialnu bezpecnostnu zamku,ktoru vedela otvorit len jedna zo Ziliny.Je tomu uz 10 rokov,ale dodnes mam z toho stres.Este,ze som nemala nic na peci,to by bolo ine vzruso....

Starší príbeh , ale hneď mi vnukol spomienku na príhodu, ktorá sa stala veľmi dávno , keď mladší syn chodil na strednú školu .
Prišiel zo školy , dal si zohriať kôprovú omáčku , len na chvíľu si v obývaku zdriemol , čo čert nechcel , zaspal , ale tak , že ho nezobudil dym ktorí sa plazil popod dvere, našťastie boli otvorené dvere na balkón , ako tak ten dym vyliezal cez balkónove dvere , dym zacítila suseda , zobrala portviš a zhora búchala na balkón , ale stíhala zavolať hasičov, medzi tým ako prišli hasiči , mala som telefón, aby sme prišli rýchlo domov , že horíme , nuž sme vyštartovali , ale hasiči už vypáčili dvere , syn sa prebral a čudoval sa čo sa deje , potom si spomenul ako si dal zohrievať kôprovicu.Jedno šťastie, že sa len dymilo a nie horelo , to bolo potom nielen čistenia , ale aj vyhadzovania , a tá dymová aróma , tá nás dosť dlho nevedela opustiť , lepila sa na nás ako smola na topánku.