Konečne som sa dočkala! Veď mi stará mama večer povedala, že keď sa vyspím, tak ráno sa zobudím do vianočného dňa.
Bola som šťastná, že si svoju chorobu môžem liečiť u nej. Mama rozhodla že musím ísť ležať k starým rodičom, aby som nenakazila kiahňami moje dve malé sestričky. Staršia mala dva roky a tá mladšia jeden rok. Ja som mala šesť.
Vstala som z postele hneď ako som počula starú mamu chodiť po dome.
Dnes nevarila halušky, lebo bol prísny pôst. Starý oco nešiel do roboty, išiel do maštale nakŕmiť hoviadka, ako on hovoril.
Stará mama mi chytila čelo a povedala, že chvalabohu už nemám horúčku a tak nemusím ležať. Spoločne sme poobliekali to fľakaté telíčko a ja som musela sľúbiť že sa nebudem škriabať, čo ako ma to bude svrbieť.
A o chvíľku som už sedela na lavici za stolom a popíjala teplé mliečko. Dostala som k nemu aj krajíček chleba, lebo deti museli jesť, pôst nepôst. Tak povedala stará mama.
Povstávali aj moje tety, čo boli pre mňa skôr staršie kamarátky. Veď boli odo mňa iba trošku staršie, ešte chodili do školy v našej dedine.
Aj oni dostali raňajky.
Všetci sme sa veľmi tešili, že dnes príde domov aj mamin brat, študent. Chodieval domov iba na prázdniny a na sviatky, tak bol pre všetkých veľmi vzácny. Pokladom bol hlavne pre mojich starých rodičov, lebo bol ich jediným synom a ešte bude aj ŠTUDOVANÝ.
Na lavici vedľa mňa stáli dve drevené korýtka prikryté plátenkami. To stará mama už večer pred spaním zamiesila cesto na chlieb a aj na koláče a opekance.
Starý oco sa vrátil z maštale, sadol si vedľa mňa na lavicu a začal spievať nábožnú pieseň. Stará mama sa k nemu pridala. Takto si spievali, modlili sa.
Pomedzi spevy "obháňali" dievčatá, každá dostala prácu, akú bola schopná urobiť.
Dve staršie drhli kefami a lúhovou vodou drevené podlahy, mladšia všetko oprašovala, utierala. Keď s tým boli hotové, prestreli v izbe a aj v kuchyni koberce utkané z pestrých handričiek. Pozbierali po dome do veľkého vandľa všetky drevené a aj kovové hrnce a misky a išli to pieskom vydrhnúť na potôčik ktorý tiekol popred domy, hneď za cestou.
V lete som s nimi chodievala aj ja, ale teraz
som musela zostať doma.
Nevadilo mi to, veď som sa mohla pozerať na starú mamu, ako bude piecť chlieb a koláče.
Z väčšieho korýtka odoberala rukami cesto, dávala ho na veľký lopár, premiesila a šup s ním do slameničky vysypanej múkou.Takto naplnila sedem slameničiek, to znamenalo, že bude sedem chlebíkov, na sedem dní. Poprikrývala ich plátenkami a nechala "odpočívať".
Potom si vymiešala plnky do koláčov. Do jednej misky dala tvaroh urobený deň predtým, pridala žĺtka, cukor, škoricu a dobre to spolu vymiešala. Do druhej misky nasypala namletý mak, cukor, nastrúhala citrónovú kôrku /tá sa sušila vždy na prípecku a voňala/, zaliala to horúcim mliekom a chvíľku povarila.
Do tretej misky nakládla slivkový lekvár, podliala troškou vody a tiež povarila, aby sa lekvár dobre natieral.
Kým sa jej plnky chladili, ona dala na veľkú drevenú tablicu kus cesta, porozťahovala ho rukami, rozvaľkala valčekom, ponatierala tvarohovou plnkou, šikovnými rukami zatočila, natrela vrch roztopeným masielkom a preložila na stôl, na obrúsok. Takto postupne porobila všetky záviny. Z kusa cesta narobila maličké guličky, tie poukladala na plech, z toho budú opekance. Kúsok cesta nechala na boku a ja som už vedela čo z neho bude a veľmi som sa na to tešila.
A to už bolo podkysnuté cesto na slameničkách a aj pekárnica bola rozkúrená, tú rozkúril starý oco, aby aj on "bol účastný na robote" a zaslúžil si večeru.
Stará mama na veľkú drevenú lopatu povysýpala cesto zo slameničiek, potrela cestá vodou husacím krídlom, na každý bochník urobila nožom zárez v tvare kríža, prežehnala ich a šup do pekárnice.
Nerozprávali sme sa, lebo oni stále spievali. Naozaj krásne! Jednu pieseň za druhou. A ja som sa pozerala a bola som "v siedmom nebi".
Keď sa chleby upiekli, prišli na rad záviny.
Naukladané na lopate sa dostali do pekárnice, tam sa z nej zošuchli a v teplúčku sa piekli do ružova.
V celom dome bola nádherná vôňa. Keď prišli dievčatá s vydrhnutými hrncami, pritláčali si zmrznuté ruky na horúce kachle a jojkali od bolesti. Rodičia ich pochválili, že dobre zvládli prácu. A dostali novú úlohu. Vyzdobiť stromček, ktorý sa neviem ako dostal za dvere pitvora. Bol to krásny smrečok a s ním sa do izby okrem zimy dostala aj vôňa ihličia. Dievčatá ho postavili do stojana a šupli do kúta izby. Zo škatule povyberali salónky - drievka zakrútené do pestrého staniolu, to mali odložené už pár rokov. Povešali ich na stromček, aj malé jabĺčka zavesili na nitkách a ešte zopár papierových anjelov. A stromček bol hotový.
Zrazu sa rozleteli dvere na dome a v nich sa zjavil očakávaný syn, pre dievčatá brat a pre mňa ujo. Radostné "vinšujem vám šťastlivé Vianoce" vystriedalo objímanie sa. Mňa ujo pochválil ako som vyrástla a nestíhal odpovedať na otázky, čo sa k nemu hrnuli z každej strany.
Pri rozprávaní sa začali dievčatá so starou mamou variť večeru. Do veľkého hrnca naliali z vedra vodu, do nej položili umytú baraninu, pár hrstí kyslej kapusty zo suda stojaceho v kúte kuchyne a keď to už vrelo, postupne pridávali dubáky, nakrájané zemiaky, cibuľu, cesnak a sušené slivky. Soliť nebolo treba, lebo baranina bola solená a aj v kapuste bolo dosť soli. Stará mama ešte urobila v hrnčeku zo smotany a múky zátrepku, tú na konci varenia vyliala do polievky - vianočného kyseľa. To sa už v kuchyni šírila iná vôňa. Všetkým tiekli slinky, veď celý deň nič nejedli, ani deti od rána nič nedostali. Dokonca ani podplameníky upečené z odloženého cesta a potreté cesnakom sme nemohli ihneď zjesť, tak ako inokedy. Ale nevadilo nám to, veď boli Vianoce! Narodil sa Ježiško!
Pomaly sa vonku stmievalo a všetci sme sa začali chystať do kostola. Starý oco už nakŕmil statok, porobil v maštali čo bolo treba a tiež sa chystal do kostola. Aj mňa zobrali! Aby ma niekto z nich nemusel doma strážiť, lebo by bol smutný.
Tak sme vykračovali za sebou v rade ako husy, po vychodenom chodníčku pomedzi snehové záveje. Ponáhľali sme sa, aby sme si mali kde v kostole sadnúť. V našej prevažne evanjelickej dedine býval kostol o piatej. Bolo už tma a tak sme cestou nazerali do osvetlených okien, či neuvidíme stromček.
V kostole bolo veľa ľudí, ale podarilo sa nám sadnúť si. Dievčatá sedeli v dievčenských laviciach, ujo si sadol medzi mladých chlapcov, starý oco ku chlapom po okraji kostola a ja so starou mamou do ženských lavíc. Takto to bolo podelené. Zážitok som mala podobný, ako majú ľudia v divadle. Modlitby a piesne spievané toľkými ľuďmi zneli úchvatne.
Domov sme sa veľmi ponáhľali. Aj preto že bola poriadna zima, ale aj od hladu.
Vo vykúrenom dome, vyzdobenom stromčekom nás čakala večera.
Stôl bol prikrytý bielym obrusom, v strede stál svietnik so sviečkou a miska s jabĺčkami, chlebom a cesnakom. Pod obrus na rohu stola šupla stará mama nejakú mincu, aby v dome nikdy nechýbali peniaze. Starý otec nalial sebe a synovi do štamperlíkov "hriatô" a pripili rodine na zdravie, hoci počas roka nikdy pálenku nepil. Nasledovala modlitba postojačky a mohlo sa večerať. Opekance s makom zaliate prevareným horúcim mliekom boli dobrota. Za nimi nasledoval hustý kyseľ a potom baranie mäso s varenými zemiakmi. Ak niekto ešte vládal, tak si mohol dať z niektorého závinu. Po večeri sme si všetci posadali do izby ku stromčeku a spievali koledy a nábožné piesne. Všetci v rodine vedeli pekne spievať, tak to bolo radosť počúvať.
O darčekoch, že sa dávajú pod stromček sa vedelo, ale nerozprávalo. V rodine mojich starých rodičov nikdy jedlo nechýbalo, ani iné potrebné veci, ale pod stromček sa darčeky začali dávať až keď moje tety začali zarábať.
A neskôr, okolo desiatej, teda dvadsiatej druhej, sa mladí pobrali spievať rodine a známym. V každej rodine sa k nim niekto pripojil a tak sa spevokol rozrastal. Spievali vonku pod oknami a domáci im z vďaky vyniesli koláče, aj do pohárika niektorým dospelým naliali, aby nezamrzli.
Spievali krásnu pieseň, ktorú aj mňa neskôr naučili. Nebola nikde zapísaná, odovzdávala sa iba ústne.
Pane ja Ti dôverujem,
dôverujem Tebe len,
s Tebou prácu chcem začínať,
s Tebou ponoriť sa v sen.
/:S kým Ty kráčaš, blažený je žitia jeho každý krok. Poď Ty so mnou, ja bez Teba nechcem spraviť ani krok:/
Všetkým Vám želám požehnané a šťastné Vianoce.
Prajem Ti ako aj ostatným požehnané a veselé Vianoce
Mna osobne tohoto roku "dostal" tento vers z basne Jaroslava Vrchlickeho Vanoce:
Zem jak by liliemi zkvetla,
kam sníh pad, tam se zachytil,
Bůh úsměv v tvářích, v oknech světla,
a v nebi hvězdy rozsvítil...
Pozehnane Vianoce!