manželom a poliali sme svokru vedrom zimnej vody. Využili sme jej
moment prekvapenia, keď niesla koáče na stôl a obliali sme ju celým
vedrom. Samozrejme sme si neskoro všimli, že má koláče v ruách a
všetky jej spadli na zem do tej špinavej vody.
Koláče sme zachránili, a keďže môj brat bol chorý a býva blízko pri
mne, odniesli sme mu spomínané koláče aby sa pohostil.
Aby toho nebolo málo, aj svokra ochorela, tak jej treba, keď stále
hovorila že sa zle stravujeme a ona nikdy nebola v nemocnici.
Toto myslíte vážne? O__o
Ak áno, tak vy ste vážne blbá osoba...
A inak ako môžete povedať, že máte dve stredné školy, ked vás z jednej vylúčili? Inteligencia vám asi nebola dopriata, však?:-/
v slove "keď", však?
@violeta Daniellu nepoznám, ani ju nechcem spoznať, keďže na základe 5 riadkoch je schopná urážať človeka, ktorého nepozná. To hovorí za všetko. O mojich 5 detí sa Ty prosím nestaraj, staraj sa o svoje sviatky, o svoje duchovno a o to, aby si mala pokojný harmonický život.
Howgh
Plakala som, a bolo mi naozaj ľúto všetkého, čo sa medzi nami udialo za tie dlhé roky. Pokým budem žiť, budem o nej hovoriť, že bola dobrá svokra.
No a ako čas plynul, stali sa určité udalosti v rodine, ktoré nás hlboko zasiahli. A ja - akoby som o nich bola dopredu vedela. Prečo? Vždy , niekoľko dní pred tragédiami, moja svokra vo sne prišla ku mne. Hoci som spala, cítila som jej prítomnosť, aj keď sa mi sen prerušil a ja som vnímala, že ležím v posteli vedľa môjho muža, cítila som ich oboch, aj môjho svokra, ako stoja pri mne . Slovami sa to nedá opísať, boli to viacmenej pocity, zvláštne vibrácie a ochabnutosť môjho tela, pri ktorej som nemohla oči otvoriť, vydať zo seba hlásku , ani pohnúť hoci len prstom. Trvalo to vždy iba krátko, zrazu všetko prestalo a ja som sa prebudila.
Keď sa to stalo prvýkrát, ráno som môjmu drahému povedala:Mala som čudný sen, boli tu pri mne obaja tvoji rodičia a niečo mi naznačovali. Bojím sa, lebo akoby ma pripravovali na niečo zlé...
Objal ma okolo pliec a povedal: Bol to len zlý sen, predýchaj to.
Nebol. za osem dní po tejto nočnej príhode môj manžel dostal infarkt a za dva týždne ešte v nemocnici druhý.
Vtedy som zašla na cintorín a ako som sa dívala na ich podobizeň na kameni, prosila som ich, nech mu pomôžu, nech ... Vtedy som si spomenula na náš rozhovor, asi mesiac pred jej smrťou, keď mi povedala: nebude to dlho trvať, dievča, ale o chvíľu budem tam hore na kopčeku voňať fialky pod tým starým dubom.
Prišla znovu jar, a my sme vedľa svokrušky pochovávali aj manželovho otca. Presne do roka a do dňa! A presne taká istá doba uplynula , keď som nasledujúci rok zašla znovu na cintorín.
V strede boli do kruhu uložené biele kamene, na ktoré som vždy položila kvetináč so žltými okatými fialkami . Nemohla som ho vtedy na kamenie položiť, už zdiaľky som videla, že pomedzi to drobné kamenie vyrástli divé fialky, nahusto a s mnohými kvetmi. Nikto ich tam nezasadil , vyrástli iba v strede hrobu - same.
Už niekoľko rokov sa nočné príhody nezopakovali . To ma teší, lebo si hovorím, že je to dobré znamenie.
A pritom som presvedčená, že nepatrím medzi poverčivých.
.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-.-
@Silvi , viem si tú situáciu predstaviť, mokrá svokra a koláče. :( Kiež by si sa nikdy nedožila toho, že tvoja nevesta, alebo zať ťa budú mať plné zuby nielen za tvojho života, ale ešte dllllho po tom, keď ty už medzi nimi nebudeš.
Prajem Ti požehnané veľkonočné sviatky...
Náš prvý spor so svokrou začal, keď som bola u nich a ona mi ponúkla polievku s bielej fazule, na kyslo so smotanou a so zemiakmi a na dôvažok aj s kôprom. A ja, mladá nevesta, neskúsená, vravím: Vy takto varíte kyselú fazuľu? To moja mama ju varí ináč.
A moja svokra, ináč veľmi dobrá kuchárka, sa urazila a odpovedala mi:" Já nevím, jak ju varíva tvoja maci, ale já ju varím takto!" A bola nafrčaná celý deň na mňa.
Keď sa môj syn oženil, nevestička Janka u nás jedla lečo. Čudovala sa, že ho máme sladkasté , syn jej povedal, že aby aj ona pridala do leča trošku cukru, keď ho bude doma variť, a predstav si, že Janka sa nafrčala a povedala:" No, to ma nazaujíma, lečo budem variť tak, ako ma to naučila moja mama!" A bola nafrčaná aj ona.
Prešli štyri roky a moja nevestička sa na veky stala mojou EXnevestičkou. Vrátila sa k predchádzajúcemu partnerovi, lebo, ako ja hovorím, stalo sa tak, ako sa stať malo, patrili k sebe. A punk-tunk.
Prišla druhá nevestička, Vierka, a keď sme boli u nich na návšteve, čosi varila a aj sa ma spýtala, čo má do toho dať. A ja som sa zasmiala a odpovedala som jej: Vierka moja, ja by som ti aj poradila, ale najprv sa ťa spýtam, že ako to varieva tvoja mama:)))
Syn sa zasmial a vysvetlil jej, prečo jej svokra - teda ja - taká opatrná.
Dodnes , a je tomu už skoro desať rokov, všetko, čo nevesta navarí, je dobré, a najviac milujem jej koláče.
Silvi, to napísala v skratke a keby som to mala prirovnať k receptu, tak je to ako nedokonale napísaný recept, vieme síce o čo ide, ale nevedeli by sme to podľa neho uvariť. A z celého jej textu nám vychádza len jedno - že tá Silvi je ale riadna erdeg.
Takže, @Silvi - píš, ale nezabúdaj aj na nejaké tie slová navyše, aby sme text pochopili dobre . Tak , podávam ti ruku na znak toho, že o 19.49 si celkom úspešne zložila reparát :))))))))
V jednom bola jeho fotografia v tzv. "inom úbore", stál pod rozkvitnutou čerešňou vo vyťahaných teplákoch, čiernou baretkou na hlave, kockovanej flanelke a opieral sa rukou o "táčky", na druhej strane fotogafie bol krátky text: I takto občas trávim chvíle v mojom sade.
Mama sa nám pochválila, ukázala fotku a moja sestra - vtedy v tvojom veku sa divne zatvárila, urobila úškľabok a s iróniou v hlase poznamenala: "pche, tak on môže tak akurát nacvičovať skok do truhly..." Mama sa zahanbila, zosmutnela, a mňa moja sestra" mrzela aj za ňu".
Dnes má o pár rokov menej ako ja - a život ju veru nešanoval a v mnohom zmenil.
A svokry sa neboj, ba práve že seba poznáš aká si - boj sa sama seba a buď sebe sudcom a katom v jednej osobe , :))))))))))))))Aj ja som sa to učila . Ho hoooo a dosť dlho!
No tak prispejem aj ja, ale podme na to postupne, oki?;-)
@silvi vyčítate mi mäkčeň na písmenku ,,d', ale to, že nedokážete ani poriadne napísať môj nick už asi nevidíte, však?:-)
Po dalšie, moja reakcia nebola skratová a napísala som ju pri plnom vedomí a zdravom rozume:-)
A prečo som vás označila za blbú? Z jednoduchého dôvodu. Obliať niekoho vedrom ľadovej vody, to čo sa vám možno zdalo ako vynikajúci a zábvný nápad, mne prišlo stupídne a hodné človeka, ktorému chýba elementárna slušnosť a rešpekt voči iným ľudom. Viete, hoci je to svokra a nemusíte medzi sebou udržiavať mierumilovný vzťah, to vám nedáva právo vykydnúť na ňu znenazdajky ľadovú vodu. Možno si to neuvedomujete, ale tej osobe to môže spôsobiť šok, staršej osobe nedajbože infarkt, môže spadnúť na zem a nešťastne sa udrieť, vytknúť si členok a pod., taktiež sa môže vyvynúť prechladnutie alebo dokonca zápal mozgových blán...
Viete skúste si v tej situácii predstaviť seba, ako by ste sa na to pozerali vy, či by aj vám bolo do smiechu.
Ja osobne by som si niečo takéto nedovolila voči nikomu, nech by boli moje antipatie akékoľvek silné.
@daniella9 hanbi sa ....nehovorý sa BLBÁ ,ale menej múdrá
@arasidka ....Ty si poklad ....
@mirusia toto poznám , hovorí sa tomu ,,čierný humor,, ,ale má to niekedy háčik .... musí sa páčiť obom stranám inak to môže zobrať zlé následky
@silvi .... aj ja som chodil na vysokú eletrotechnickú v Bratislave .... betonovali sme tam podlahy ,len ma tak zarazilo - odkedy ženy polievajú iné ženy ???? nemáš to trochu popletené ?????
,,PRIŠLA SVOKRA ,,
pokec.azet.sk/klub/ked-uz-plakat-tak-od-smiechu/video...
toto je trochu erotické tak ak nechcete radšej to nekukajte
,, AKO SA VÍTA SVOKRA ,,
pokec.azet.sk/klub/ked-uz-plakat-tak-od-smiechu/video...
že menej múdra - to mi pripadá ako korektný výraz, aby sa niekto nedajbože neurazil:-), radšej som použila výraz ,,blbá', kedže podľa môjho názoru najviac vystihuje ten príspevok, ktorým @silvi začala tútu diskusiu
@daniella9 , ak sa smiem spýtať, ty už máš tiež nejakú svokričku?
kľudne, nie, nemám:-)
O moje školy sa nestaraj, ani o moju inteligenciu, aby si náhodou nebola prekvapená. Keď si však taká študovaná, mal,a by si vedieť, akú skutkovú podstatu napĺňa verejné označenie inej osoby za blbú a ešte k tomu dodať, že to nebolo skratové ale premyslené konanie. No čo ti poviem, ten dodatok hovorí sám za seba..... A nauč sa prosím rozlíšiť Diskusiu od Zážitku, veď nie si blbá aby si písala, že tu mám začatú diskusiu, keďže toto diskusia nie je....
Ešte ťa poprosím, keď budeš mať čas, napíš prosím ťa nejaký intelektuálny Zážitok, určite si ich zažila veľa tak sa s nami podeľ, snáď si schopná aj niečo napísať, nielen kritizovať
Ber to s humorom, :)))
No, aby sme si to ujasnili, ja sa za jednotku nepovažujem a už vôbec neoznačujem ľudí, ktorí tu prispievajú, za nuly. Premyslené konanie? Takže ja vás tu úmyselne urážam? Ale prosím vás, už sa tu prestaňte zosmiešňovať. Reagovala som na váš zážitok. Ak ste čakali, že zaň zožnete búrlivé ovácie smiechu, tak ste sa tak trochu prerátali a namiesto toho ste zhodili samú seba... Možno by ste si mali ešte raz prečítať príspevok, v ktorom som vám vysvetlila, prečo s vami nesúhlasím.
Váš počiatočný prípevok, t. j. zážitok, diskusiu spustil, tie komenty, čo sú napísané tu dole, sú diskusiou.
A intelektuálny zážitok? Hmmm toto je stránka o varení, takže by som určite prispela niečím, čo s tým súvisí, ale kedže som moju záľubu vo varení objavila len nedávno, výber nie je bohvieaký:-) možno moje zážitky z indickej reštaurácie, kde mi kuchári ukazovali, akým štýlom varia rôzne indické pokrmy, alebo návšteva sushibaru, alebo skvelý prístup v jednom bystre Panda k svojim hosťom, a rôzne iné, od kníh počnúc a reláciami o varení končiac:-) Ale nie som dobrý bloger, takže asi by to nevyznelo, tak ako by som si priala:-)
Prisámvačku, já teho velkonočného zajáca pred barákem postavím :)))
stáva sa, a hej myslela som tým, že moje počet mojich zážitkov v kuchyni nie je nejaký excelentný:-)
dakujem:-)
No a čo sa tej kuchyni týka - varenia, ja keď som mala tvoje roky, mňa guláš učil môj sobášený, a to som vtedy ešte nevedela, že dokáže navariť všetko a čo dovtedy nevaril, aj tak nepokazí - jednoducho to má v krvi a život - prevít jeden, s ním "zacloumal " tak, že sa veru tým kuchárom, ako jeho dedo Bewdřich predpovedal, nestal.
V tvojom veku som sa naučila nielen rezance zarobiť, ale ich aj celkom vkusne nakrájať, to ma učil môj otec. Ani on nebol kuchár, ale vzhľadom k tomu, že bol v invalidnom dôchodku, naučil sa viesť domácnosť, pokým mama- živiteľ bola v práci.
Jaj, to boli časy - keď sa rezance doma robili, v obchode neboli také samozrejmé rezance " z umelej hmoty", pralo sa na pračkách s keramickým slimákom , my sme mali pračku Perobot, jáj, nie je na svete takého námorníka, ktorý by dokázal také dokonalé uzly, rozmotávala som niekedy dosť dlho, než som mohla máchať v čistej vode. A kde sú tie časy, keď vzadu na dvorčeku v mestskej zástavbe nikomu nesmrdeli svinky, ktoré si každý sused "dopestoval sám". A kde sú tie časy, keď sme mohli sliepky a husi nechať pásť i pod oknami na ulici a nehrozilo, že v okresnom mestečku pod Karpatmi nejakú z tej hrabavej zrazí auto :)))
A kde je tá doba, keď som nemusela ťapkať po vreckách, či som nezabudla mobil vziať so sebou, hoci aj keď som išla vyniesť smetie, alebo - hi hi hi - sadnúť do vybielenej kadibudky tam vzadu, za orgovánmi .A hoci všetky tieto výdobytky techniky sú ozaj "na niečo dobré", aké to bolo fajn, keď nám vtedy nechýbali. A keď sme chceli telefonovať strýkovi do Zvolena, zašli sme si na poštu, tam sme dali číslo a na chodbičke sme čakali na príkaz, do ktorej telefónnej búdky máme vojsť. A iste priznáte všetci, že tá radosť z toho, že tam na druhej strane sa ozval hlas, bola omnoho väčšia, ako keď dnes pozrieme na mobil a vieme, kto nám volá. Že: jááááj, Ferino zase otravuje, čo sce, šak volal fčera..."
No a že je vonku taká nekresťanská kosa, husto sneží, že ani náš Alan nechcel ísť von, tak som si pri kávičke zaspomínala.
takže - slonica - slonic,
A zajtra menej vody, aj keď počasie na 10 dní je na zaplakanie.
No a jak ináč, čo si varila na týto svátky? Já nyšt, varí - hi hi ha - dzedko. Jak ten chlap milýje svátky! Od rána sa papre s maskem, polévečka je už na stole, ešče aj tý slýžiky uvarel a fčul, gerhen jeden mój miluvaný ma načapal jak tu sedzím pri počítači a tlčem do neho, že pot uš je obed. A neskaj mi to veru aj dobre padlo, že varí dzedko, fčera sem do deseci pékla aj calty, aj inšé a krema vanylky sem cícila najvác moje kolená ! No čo už, tak idem, lebo ket dzedko otevre tý dvere druhýkrát, to bude uš horší :))))))
A aspoň u mňa to splnilo svoj účel!Prajem pekný zvyšok dňa ....
Stále si hovorím, že budem pokračovať, ale... to ALE hovorí za všetko - keď mám trošku času, nemám na to chuť, a keď si ľahnem do posteli a mala by som spať, unavená-neunavená, vedela by som do rána napísať toho mnoho. ALE - ale ráno sa musí vstať a "šturmovať" zase a zase, pokým bude treba. A treba je teraz každý deň, doobeda doma, poobede do večera u mamy a keď padne osem-deväť hdín, múza neprichádza :)) Jednu knižku už mám, na vlastné trovy zošitú a v trnavskej tlačiarni "v semišovom obale s kožou". Bola napísaná a darovaná mame k jej osemdesiatke. Jasné, že som ju rozmnožila toľkokrát, koľko mám bratrancov a sesterníc z maminej strany a keď sme pred siedmimi rokmi mali veľkú stretavku našej rodiny, dostali ju všetci do daru.
Na, a nech mi niekto skúsi povedať, že nepíšem o varení :)))
Mala som výborný vzťah so svokrovcami,nikdy som nepociťovala rozdiel, bola som "ako ich siedme dieťa"veľmi som si ich vážila.
Škoda, veľmi ten čas ušiel, teraz zostali iba pekné spomienky.
Mali sme nadštandardný vzťah, dokonca aj moji rodičia s nimi.
Ja s mojimi nevestami mám korektný, dokonca kamarátsky vzťah, každá si svoju kašu varí doma, nikdy som nepočula, že by kaša vykypela.
ináč @ .