som mala na chalupe 5 detí a tak som rozmýšľala ako ich zamestnať
aby som sa už celkom nezbláznila. Vytiahla som vrece so zbytkami
vlny a deti sa predbiehali kto namotá krajšie, väčšie a pestrejšie
klbko. Aj keď prišla nejaká kamoška na kávu, chytila sa ihlíc a
systémom stále hladko sa rýchlosťou blesku uplietli 2 veľké obdĺžniky
(Z+P diel) a dva menšie obdĺžniky (rukávy). Zošila som to, okolo
krku a rukávov som urobila jednofarebné patenty a veľký, teplý
sveter, ktorý hýril všetkými farbami bol na svete.
Deťom bol po kolená, večer pri táboráku sa do neho navliekli aj
dvaja, neskutočne smrdel od dymu, vo svetri sa chodilo na ryby a
na čundre. Pulóver vydržal aj vtedy keď Miloš kradol slivky a zostal
zaň visieť na plote. Deti si poznali vlnu čo si namotávali a nie raz si
merali odkiaľ-pokiaľ je "moja".
Prala som ho v obyčajnej práčke, prežil Maťkovu aj Milošovu
pubertu a nedávno čo nevidím: moja vnučka sa v ňom bicyklovala.
Sveter má cca 30 rokov.
Nuž, ale je taká doba, zručnosť sa zmenila na znalosť ovládania počítačov,mobilov, Nóootbukov,a ináých vymožeností dnešnej techniky, dokážu sa spojiť v sekunde s celým svetom, vedia rovno z posteli presúvať peniaze z účtu na účet, stačí len gombíky postláčať, dokážu sa v hodine presúvať z miesta na miesto rýchlymi autami, či lietadlami, kurňa, len dva-tri cenťáky rozpáraného lemovania , alebo aj odtrhnutý gombík na gatiach pre nich znamená koniec sveta :))))) P.S. Jáááá viem, šomrem jak stará vypŕchnutá mentolka... a basomvášhooného, nie je tak?
Ja som tiež celú mladosť šila na dcéry, na svokru, na seba, plietla v rukách aj na stroji, jedno- i dvojlôžkovom (ten ešte mám) a veru najviac, keď sa nosili tie zvonáky, ako píšeš. Keď sme ráno mali ísť k doktorke, večer som sadla k mašine a ráno boli nachystané kompletné nohavice, sveter a čiapka, tak sa to vtedy nosilo. Len topánky som nevedela opraviť (okrem nalakovania obdraných špicov), takže klobúk dolu pred tebou, si šikovnejšia.
A v kuchyni šramot , opatrne vstanem, ten môj dedko práve riady umýval a utieral, na kuchynskej linke zopár domácich klobások a misa so zemiakmi . Vraj, babko, varím obed, a už som ti aj kávičku zalial. Zahrialo ma na duši a hneď sa mi aj ľahšie kašľalo :)....
Dala som si lieky, syn šiel havina poriadne vyvenčiť, aby unavený spal zo tri-štyri hodiny, lebo ide zase masírovať do večera, a chce mi prácu ušetriť s venčením. Mamina má dostatok obživy, takže i o ňu je postarané, dedko včera navaril dobrého leča, a to ona rada...
No a teraz sa mi po kvapkách trochu uľavilo, priedušky ma nebolia, tak sedím s dedkom a vyšívam v kuchyni. No a preberáme tému: vinotéka, včera si bol môj starký zabicykluvať a natrafil v obchode na tento výmysel dneška - vinotéka aj s chladením - a basommupešt, už aj zajtra ide pre ňu. Tak už vidím, ako budeme v rámci športovania chodiť na bicykli na miesta, kde dobré vínko "rastie" a z každého výletu si nejakú tú fľaštičku -sedmičkovú prinesieme! Bože môj, dzedko dzedko..... ale za to bude chodiť aj on so mnou, bo ja chcem do mojej izbičky dáku peknú dobovú komodu , nič "papírové". Cha, sme si vymysleli sprostosti na staré kolená, čo?
Tak sa na mňa divnô pozrel, že nech, a veď keď mi bude horko, môžem si tam aj duchňu vychladnúť!A mladý do toho chodiť nebude, vraj je to "na zámok".
Nuž a teraz už len miesto na to čudo nájsť. On navrhol v obyváku do jedného kúta, kde mám starodávnu stoličku po jeho prastarých rodičoch s izbovými kvetinami , jedna je položená v keramickom džbáne / po prastarých rodičoch/ na stoličke a druhá je pred stoličkou na zemi v črepníku.Mám rada ten kútik, nad ním visia moje obrazy z vlastnej tvorby. No a to moje "inďivíduum" vydumal, že tam to bude najlepšie !Tak teraz hľadám vhodné miesto na dzedkove "dedičstvo!
Jáááá sa tušííííím odsťahujem jedného krásneho dňa ke mamke!"
A aby bola aj "koza celá a spokojná", navrch mi postavili kvetináč .A je to celkom "kukateľné":))
A teraz idem trošku poupratovať, bo dzedko ma zastupuje pri šporáku - pečené mäsko s ryžou a šalátom a uvaril hovädziu polievku aj so špikovou kosťou.