Stokorunáčky

Bože, toto je smiech cez slzy.........:-)))

Úsmevný príbeh....babke ale do smiechu isto nebolo....nuž stáva sa. To ešte dobre dopadlo.

Ako keby som vydel mojho maleho len zo stoeurovkami.

tak to by som asi nevedela či sa mám smiať alebo plakať :-)
ale jedno je isté, človek má byť v strehu keď je malé dieťa príliš dlho ticho - to nič dobré neveští :-)

ahahahaha !! :))) Boli ma brucho!!!! Viem že babke nebolo do smiechuuu :))

milá hubatá, ešte že ťa tu máme, ale keby to mne spravil môj malý vnúčik, tak neviem, neviem či by mi bolo do smiechu, asi by ma odvážala rýchla pomoc haha

ja si myslím, že je to v pohodičke. Jedna moja známa kúpala svojho trojmesačného synčeka a druhý sa s niečím hral........a zrazu museli volať požiarnikov, lebo podpálil záclonu a od toho začal požiar v celom byte na šiestom poschodí. Hádajte, s čím sa malý hral?!

Svetlana, tak to je tragédia. Neviem si ani predstaviť tú hrôzu, malé dieťa vo vani a také niečo! S tým dôchodkom je síce nepríjemné ale úsmevné. Ano, deti človek stále musí mať na očiach, ale niekedy sa aj tak stane zle. Keď mala moja dcéra asi dva roky, veľmi chcela byť pri mne pri kredenci. Tak poobede som všetko odpratala, skontrolovala, či tam nieje niečo nebezpečné, všetko v poriadku, postavila som ju na malú stoličku a čo čert nechcel, hneďako prvé chytila mriežku na sporáku /predtým som varila a bola ešte horúca/ a pri mne si spálila dlaň - to bol taký moment, že som nestačila tomu zabrániť. Takže sme skončili na Kramároch na pohotovosti. Takže niekedy je to akoby osud, dosť často na to spomínam.

to sú fakt len okamihy..a vsekunde sa stane zle....niekomu je to na smiech,iný ta odsudzujú čo si za matku,ked nevieš dat pozor na dieta....ja nezabudnem na fazulovú polievku---čerstvo uvarená,horuca..nabrala som do taniera dala na kuchynskú linku až ku stene...malá mala cez dva roky vtedy-vravím jej až trošku vychladne pojdeš papat...neviem či bola tak hladná...ja som varila sliže ešte pod polievku....už len vypnut a ocedit,otočím sa a dcerenka mala povytiahnuté šuplíky ako schodiky postupne-a dočahovala-vlastne tahala ten tanier s polievkou horucou-no štastie a vnuknutie asi zhora,aby som sa otočila....nestalo sa jej nič,len doteraz neviem kde to videla-ako ju to napadlo-takto sa driapat na kuchynskú linku-nikdy to nerobila,ani so šuplikmi sa nehravala...no ale ja som vtedy skoro skolabovala,skrikla na nu-a tá vrieskala skoro hodinu-čo sa mna zlakla....tanier som stihla zachytit....tie peniažky postrihané-taká usmevná prihoda,chudák babička-jej určite bolo do plaču.

To bolo ešte za socíka, my sme mali v Malackách len menšiu pobočku banky a tak sme museli ísť babkine strihance vymeniť až do Bratislavy. Ešte sme aj nejaký poplatok museli zaplatiť. No, čo už vždy sa voľačo pritrafí, na deti treba mať oči fakt všade a hlavne predvídať aj na ne čo sa môže stať.

Deti su ako žive striebro. Začnu byt nebezpečne pre seba a okolie, čim začnu chodit po svojich, ćastokrat je dostatočne aj po štyroch...Napodobnuju, skušaju , vymyšlaju.... Človek , ktory na nich dohliada, musi mat oči aj vzadu. Všetko je dobre, čo dobre skonči a vdaka Bohu ostanu len spomienky, ktore nam nam vyludia usmev , alebo nam od nich nabehnu zimomriavky. Ked som čitala zažitok od @hubata , zabehlo mi od smiechu a nehla som prist chilu k sebe :))) Prirodzene nie pri predstave na chuda babičku, ale som jasne videla to male usilovne žiena, ako s vyplazenym jazykom striha ostošest a presvieča pri tom šokovanu babičku s kludom angličana že " - "ale to neny dochodok, to sú oblázky, babka !" :))) @hubata , všetka čest! Podala si to tak živopisne, že som mala pocit, že sa mi to odohrava pred očami. :)))

Detičky sa ozaj radi hrajú s nedovolenými ím predmetmi.
Podobná situácia sa stala aj nám.Tiež sme boli u babičky.Dcérka objavila nožničky,ktoré jej ešte v tom čase neboli u nás doma prístupné.
Keď sme na ňu zavolali že čo robí,keď je tak tichúčko,odpovedala nám." čihám,čihám." Boli sme spokojní.Tak manžel zavolal.Čihaj,čihaj Ľubinka.
Keď nám prišla ukázať svoju robotu čo "čihala,všetci sme onemeli."počihala" prsty na svokriných aj mojich kožených rukaviciach.Tá chvíľka kľudu a pokoja bola veľmi drahá.No úsmev dcérky na tváričke,nad jej dielom stál za to.

@ tatranka :)))) zatišie pred burkou !!

Tak a teraz sa mi pripomenula prihoda z detstva, ked moj brat vystrihol z pekneho kvetinovo-ornamentoveho obrusu so stredu kvietocky a z laskou ich daval mamke. Prihoda vsak mala zabavny koniec. Mamka-sikulka vystrihnutu dieru krasne zaplatala bielou zaplatou a chybajuce kvety domalovala. Po kazdom prani sa tento ukon opakoval a tak sme mali pre navstevy hadanku, aby hladali, co je na tom obruse zvlastne. Malovala totiz paradne a zaplata sa ozaj tazko hladala.

@jelenik - hihi šikovný braček, ale ešte šikovnejšia mamka: nevyhodila obrus, ale pripravila zábavu aj pre návštevy......