"Ráčte vstúpiť!"

To bolo skutocne stastie, ze v tej dobe este nebolo tolko "poberkov" ako teraz, ked i priklincovane ti zmizne. Mne sa to taktiez stalo, ale s autom. Zaparkovala som pred velkoobchodom a zamkla, lenze velka kabela na nakup ostala v aute. Odomknem, zoberiem kabelu a rychlo nakupovat. Nakupim, ponahlam k autu, chcem odomknut kufor, kluce nemam. Asi som ich nechala pri pokladni - vraciam sa nazpat k pokladni, pytam sa, kluce nikto nevidel. Zacala som panikovat ... bezim zasa s vozikom-nakupom k autu, ze sa pozriem, ci som ich nenechala na sedacke - nie. Kluce boli pekne vo dverach auta, cely cas (asi 1 hod.) pripravene pre tych co maju radi vsetko cudze.

Môj manžel pred rokmi bez môjho vedomia vycapil na schránku odkaz pre svoju prípadnú návštevu: "Išli sme na chatu, prídeme o týždeň, kľúče od domu máte v schránke - nie je zamknutá". A to sme bývali na hlavnom ťahu, kde sa premlela spústa ľudí...Ešte šťastie, že môj otec si išiel k nám trochu posedieť do záhrady, a všimol si ten "geniálny "odkaz, ináč neviem, ako by to skončilo...:(

Tak to ste teda mali riadne šťastie...
U nás v dedine sa kradne všetko a to tak, že za bieleho dňa a dotyčný je ešte k tomu aj doma ako naším susedom z letnej kuchyne.
Ale tak u nás je to bežné, u nás sa skutočne všetko kradne. Či solárne svetielka spolu s kvetináčom z obloka, či muškáty z bálkonu, veľkonočné dekorácie spred domu, dokonca pomyje, čo okolité susedky nechávajú na bráne zavesené môjmu otcovi pre sliepky a dokonca aj kahance a svietniky z cintorína a potom si s nimi svietia... a nám minule niekto ukradol z hrobu i obyčajnú plastovú fľašu od minerálky, čo tam bola zakopaná na kvety ako "váza"... niekomu asi chýbala...

Tak to si mala šťastie @fialka49. Na niektorých dedinách je to ešte aj teraz v pohode. Ja som asi pred mesiacom nechala na dome otvorené dvere na terasu dokorán, zatiahnutá bola iba sieťka a odišla som autom do mesta so synom na nákup. Spoliehali sme sa jeden na druhého že pozamyká. Iba som z auta hodila očkom po oknách, či sú zatvorené. Vrátili sme sa o štyri hodiny a našťastie sme našli všetko tak ako sme nechali. Žiadna "návšteva" sa u nás nezastavila. Ale nebolo mi všetko jedno keď som po návrate zistila, že tie dvere so otvorené dokorán.

V sobotu ráno sme sa vybrali na návštevu k sestre, z Trnavy do Bratislavy. Vyšla som z bytu schodmi, ktoré vedú na prízemie, zapla som alarm na poschodí, zapla som alarm na prízemí, oba sú napojené priamo na bezpečnostný pult, čiže ozbrojení chlapi sú u nás do dvoch minút od spustenia poplachu. Spokojne sme odišli a vrátili sme sa až večer. Aby sme nemuseli vypínať alarm na prízemí, vyšli sme schodmi na terasu na prvom poschodí, z ktorej vedú dvere do bytu. Kľúč do zámky vošiel, ale otočiť sa nedal, skúsila som zo tri razy. Skonštatovali sme, že sme asi zabudli kľúč z vnútornej strany a vybrali sme sa späť na dvor, že predsa len prejdeme cez prízemie. Už som bola na schodoch, keď manžela napadlo stlačiť kľučku a dvere sa otvorili!!!!! Takže neboli zamknuté a ako sme dedukciou zistili, už od piatkového popoludnia, lebo vtedy manžel cez ne vyšiel so smeťami, celú noc sme spali odomknutí. Môžme mať aj sedem alarmov, keď sme nepozorní (aj keď našťastie by zlodej s lupom iste nestihol odísť, lebo pri vstupe do dverí by spustil alarm).

@fialka49 , to ste tada šťastie mali, ale aj ostatní! Ozaj a čo návšteva, neprišli vôbec?
Moja známa zasa v lete nechávala otvorené dvere na chodbu dokorán ( na prvom poschodí 3-psch. bytovky) a zaspala v kresle, ale zrazu ju niekto chytil za plece, skoro ju.....bola to len známa, našťastie, ale kľudne tam mohol hockto vojsť. A tak to mávala celé leto, aj keď dnu nebola, lebo sme sedávali na priedomí na lavičke, len ak niekto neznámy vkročil do brány s aobzrela a nič viac. Vždy hovorila, že jej nemá nik čo ukradnúť.

@fialka49 si si vydychla co? aj ja som si tak vydychla,ked som prisla z prace o pol tretej poobede a chalupa v UK, cela rozvalena dokoran...chodievala som do prace na siestu rano a dcera na pol deviatu.A moja hviezda prevelika, nezabuchla riadne dvere na dome,tak boli rozcapene dokoran, az kym som neprisla z prace...podotykam,ze sme byvali na frekventovanej ulici,ktora bola posiata domami z oboch stran...ked nas uz vtedy nevykradli,tak uz nikdy...mali sme tam od hotovosti, sme sa chystali na dovolenku,pasov,vsetky doklady,elektroniku,no kompet zariadene..nohy mi stuhli,ked som vchadzala,ale nic,vsetko bolo tam,kde malo byt...a moj muz zase pravidelne nezamykal auto na noc,zabudol,tiez sa nikdy nic nestalo....

evanaaa, ale ba, tá ohlásená návšteva prišla, ako píšem v poslednej vete, že som som sa pri tej ozajstnej nemohla celý čas zbaviť
úzkosti z toho, čo všetko sa mohlo stať.
Odvtedy, keď niekam odchádzame, vrátim sa presvedčiť aj dvakrát, či je všetko tak, ako má byť.
Manžel sa mi už aj posmieva, že neverím ani sama sebe.

marianne, pravda, dovtedy, kým neprídeme na to, že je niečo inak ako má byť, sme spokojné. Keď sa ocitneme zoči-voči nečakanej situácii, šok nás prerazí durchom-durch (skrz-naskrz) a priklincuje riadnymi klincami.
Aj to je škola.

Z tých príbehov naskakuje husia koža...
Keď mám ísť k lekárovi tak som vždy trošku nervózna,hlavne z toho ako dlho budem čakať...Manžel išiel do garáža vybrať auto,ja som ešte vyberala peniaze a vkladala do peňaženky aby bolo dosť na lieky,prípadne na nákup.Trvalo to trošku dlhšie tak som sa už ponáhlala.Peniaze, celú domácu hotovosť / v tom čase to bolo dosť/...som nechala na stole,zabuchla,zamkla na dva západy a išla dolu lebo manžel už sedel v aute.
Po návrate od lekára.z lekárne a z nákupu, asi po 3 a pol hodine som pri vchode marne hľadala kľúče,začalo ma polievať horko lebo som si uvedomila...peniaze na stole !Počkala som až manžel otvoril jeho kľúčami a to prvé poschodie som myslela že neprežijem.
Všade ticho, pokoj,keď sa otvorili dvere u susedov a suseda zaštrngotala kľúčami...nehľadáš toto???
Všetko dobre dopadlo,ale tých vyčítavých pohľadov od manžela...!!!

Máš pravdu, manželia sú neomylní, to len my všetko zbabreme.

Moja demagogicka teoria po 30 rokoch cestovania po svete je, cim viac nabozensky zalozena krajina tym viac sa tam kradne...v Japonsku si mozete nechat byciikel na ulici len na stojane aj s nakupom ci pocitacom v kosiku - vela nechava aj cez noc na ulici su moc cistotny a nechcu si spinit byt.
Skuste nechat nove sandale pred mesitov v arabskych krajinach ..;-)alebo novy bycikel pred kostolom v Polsku ci Taliansku.

Ja nechavam i nezamknute dvere ked odchadzam na polhodinovu prechazku, ale iste bych si to nedovolila vo velkomeste. Este nam nikto nikdy nic neukradol, nerozbil, neznicil.

Tiež pripojím môj zážitok. Deti chodili na základku a ja keď som prišla domov z práce (bývame na 8. poschodí kde mi ukradli aj deku z kočíka pred bytom kým som dala malého doma na posteľ) dvere od bytu boli síce zamknuté, ale otvorené - nezabuchnuté. Na chodbe sme mávali bicykle a jeden, pravdaže ten drahý chýbal. Veľmi som sa zľakla, lebo som vedela že deti sú ešte v družine a tak som pobehala celý byt a keď som zistila že iné asi nechýba, v panike som utekala k za manželom do roboty, vtedy sme ešte nemali ani pevnú telefónnu linku. Nakoniec sa všetko vysvetlilo. Náš najmladší syn ktorého pustili z družiny omylom o hodinu skôr domov sa išiel bicyklovať a pretože bol ešte malý, nezabuchol dvere a ani si to nevšimol.