Prečo nám odchádzajú ľudia, ktorých máme radi?

Viem o čom píšeš... niekto len kývne plecom a povie "taký je život"... ale život ma naučil, že nie je veľa ľudí, ktorí do nás vryjú svoju stopu tak hlboko, že sa vlastne stanú súčasťou nás samých... Raymonde Ti dala kus seba, kus svojej duše, kus srdca i svojho kuchárskeho umenia... a Ty dnes namiesto prebehnutia ulice si prebiehaš spomienky... ešte to bolí, bolieť nikdy neprestane, ale raz príde to, že sa cez slzy budeš vedieť usmiať... a raz možno niekto bude prebiehať cez ulicu za Tebou, aby si dala ďalej to, čo si dostala od Raymonde... Pretože dostaneš len to, čo sama dávaš a naopak.
Posielam objatie milá @Amelie ♥

eviana, ĎAKUJEM, porazila všetkých chlapov v petanque....

:-)))
tak to musela byt skvela zena po vsetkych strankach :-)
mozno odchadzaju preto, aby sme si my sami mohli uvedomit, cim mozme pre niekoho byt a zapracovali na tom trosku
lebo oni uz svoj diel dali nam a teraz sa pekne zhora pozeraju, ako nam to ide a sem tam nasepnu, ked nevieme, ako dalej
a verim, ze nas stale lubia, citim to :-)

@amelie - citim s tebou.. Preco odchadzaaju ti co mame radi? zivot je uz taky musime sa zmierit a nie si sama.
Velmi pekne to napisala @eviana a ja dsuhlasim.

@amelie , raz je to tak, že Raymonde je prítomná stále v tebe samotnej a čas je nekonečne láskavý, lebo nám vráti našich milovaných v našich spomienkach.

Tiež smútim za jednou skvelou ženou a je to už vyše roka, čo nás opustila. Stále to bolí, ale teraz na ňu dokážem myslieť bez sĺz, väčšinou. Môžeš byť rada, že si stretla takého skvelého človeka, že bol súčasťou tvojho života a že ty si bola nepochybne súčasťou toho jej. Tak sa drž!

Aj ked sa to tazko @amelie cita,mas stastie,ze si stretla vo svojom zivote,cloveka,ktory vryl hlboku stopu na ceste Tvojim zivotom.Niekto to nezazije nikdy.Nesmut,jej uz to nepomoze a Ty sa tes,ze si v zivote mala tu cest ju stretnut.A spomienky nevezme nik.

ale slzy v ociach mam aj ja,tiez som si spomenula na takeho cloveka...

Ďakujem vám všetkým za milé slová. Včera bol naozaj deň blbec... Dnes je už lepšie, len mi je ľúto Raymondinho muža Georgea, strašne rýchlo zostarol, hoci mi pred pár dňami povedal, že jedna z ich dcér sa sem presťahuje z Bretónska.
Včera som pre slzy takmer nevidela, preto musím opraviť preklep, keď som namiesto deviatky siahla na klapku s osmičkou.. Takže Raymondina kuchárka je z roku 1928 :-)

Každému niekto chýba, no najviac mama, to zisťujem, keď potrebujem od nej radu....ale aj iný člen rodiny. Minulý rok s tou 13-kou na konci bol zlý, odišli traja členovia našej rodiny, dvaja tragicky, je to zlé. A dnes mi sestra napísala len krátku správu : zomrela Angela....bola to jej rovesníčka, kamarátka od troch rokov, už v škôlke, neskôr v škole a potom aj v učení, keďže som ju poznala , bola som prekvapená, nebola ani tak stará....ľudia odchádzajú, ale v našich srdciach po nich zostáva stopa....... :-(

@amelie prežila som svoje, len čas dokáže zmierniť bolesť zo straty blízkej osoby, zmierenie sa s bolesťou neznamená, že zabudneme, len akosi vezmeme na vedomie fakt konca, spomínaj s láskou a drž sa...

... ten rok vydania mi tak bil do očí, že som ho radšej opravila v texte...

Ach, @amelie , to je smutne :-(...Prajem ti vela sil.

Tiez som v zivote mala moznost stretnut takeho Cloveka - a uz 8 rokov mi chyba.......Pekne nazory tu pisu diskuterky - som stastna, ze som tuto vzacnu zenu mala v rodine...takze aj ked mi chyba -jej zivotne posolstvo sa snazim posielat dalej....
Vsetko dobre a vdaka, ze si mi dala temu opat sa hlboko zamysliet.....

Aj ja som poznala cloveka,ktory pre mna vela urobil,zomrel velmi mlady.ked zomieral tak sa mi snivalo ze sa prisiel rozlucit.bol totiz v kome.,nestretla som viac take cloveka.

Kým tých blízkych máme pri sebe, ani si neuvedomuje aký poklad máme. Keď ich stratíme, vtedy si uvedomíme tú obrovskú prázdnotu, ktorá po nich ostala.

amelie,cas vsetko zahoji,ale dostala si od nej dar a pohlad na veci ktore by si nikdy nepoznala,preto ona bude zit stale v tvojom srdci.

evanaa, moja rovesníčka. Aj pre nás bol rok s 2013 ťažký, od začiatku som mala z neho tieseň lebo aj rok 2003 to bolo o život. Ťažké choroby nás prenasledovali, manžel skoro zomrel ale vymodlili sme ho. Dostal do vienka ešte 10 ťažkých rokov . Posledné mesiace boli neskutočné a 3.3.2014 nám odišiel, stále ho ešte cítim. V čase smrti sa rozlúčil záhadnými volaniami na telefón z mobilu vnučky, zaťa .
Aj keď sme to všetci čakali chýba nám na každom mieste a viem čo cítite . Amelie posielam Ti vrúcne objatie a potechu, našla som krásne slová, tak prikladám:

Veľmi ma bolí Tvoj odchod a chýbaš mi. Zároveň však viem, že je Ti teraz dobre a aj keď si možno zmätený a nevieš čo sa deje, posielam ti moju lásku. Chcem poprosiť anjelov a Tvojich sprievodcov, aby Ťa strážili a boli s Tebou. Tvoj odchod ma zabolel a nik ho nezmaže, no viem, že to bolo potrebné. Bola to božia vôľa a viem, že sa stretneme, keď to bude vhodné. Zapálim za Teba sviečku, a budem sa modliť, aby Ťa jej svetlo sprevádzalo všade tam, kde vkročíš. Viem, že tu teraz si a preto, prosím nelipni na nás. My tu všetci vieme, že potrebuješ ísť. Hľadaj Svetlo po Tvojom boku a cíť v sebe túžbu nasledovať ho. Budeš v našich srdciach a ďakujeme Ti, že si tu medzi nami bol. Všetci sme jeden a všetci sa raz vrátime spolu tam, odkiaľ sme prišli.

dievčence, verím, že všetko má svoj význam a cieľ, hoci naše schopnosti a vedomosti nie vždy stačia na to, aby sme to pochopili... Všetkým vám želám veľa síl a veľa lásky na ceste životom. A ďakujem vám za milé slová:-)

Po Bratislave vzdy len chodim ( kardiolog mi nariadil), - ale figu dovod aby som si mohol dat pohar vina a pokecat a ofrflat a zanadavat, kazdy raz pri mojej navsteve som stretol na Obchodnej alebo v okoli mojho dobreho kamarata, spoluziaka a teraz nic pri poslednej navsteve pred par dnami, aj som sa cudoval kde je Oleg.
R.I.P.
 kultura.pravda.sk/divadlo/clanok/317981-zomrel-znamy-slov...