Ráno spokojná odcestujem, v Bratislave vybavím čo potrebujem ale domov som sa dostala až polnočným vlakom, skôr som to nestihla. Prídem pred bránu - a obidva smetiaky zmizli. Odomknem bránku a čo nevidím? Prázdne smetiaky stoja ako výkričníky na moju zlosť zasa až na samom konci záhrady. No aby toho Bandyho šľak trafil!!!! Ale tu nie je niečo v poriadku .... ako sa dostal Bandy dnu, keď bola bránka zamknutá? Dokonca na dva krát!
Ráno, pri pohľade na plot ma však skoro porazilo: pletivo odtrhnuté, plot celý nahnutý - no že ten blbec rozobral celý plot kvôli týmto dvom smetiakom a ešte aj sám ho musel preliezť so svojou váhou 110 kíl aby ich odtrepal do záhrady!!!!
Nakúkam kedy pôjde po ulici, nech mu hneď začerstva vynadám čo sa do neho zmestí, panchart jeden bude si zo mňa takto robiť srandu ........ a už počujem jeho šuchtavý krok, nadýchnem sa a spustím nadávky ako kočiš.
- "Ale panynko, šak som vám scel len pomóct, ked ste ich mali také tažké....." - nedal sa Bandy v očakávaní pochvaly a pol deci.
No - prizabiť ho je asi málo ......
všetci susedia mali už vysypané, len náš zostal plný. Suseda sa nepozerala do vnútra,odložila aj náš do dvora. Nebolo jej nič divné, lebo vo vnútri boli plasty,tak nebol vôbec ťažký. Poďakovala som jej a pozvala ju na kávičku. Veď
dobrý sused je lepší ako rodina, človek nikdy nevie, kedy mu pomôže v núdzi.