Polienko

flemi - fotkaflemi, 15. októbra 2010
Po nútenej technickej pauze opäť raz cítim potrebu podeliť sa o svoje kuchynské extempóre.

Dnes, keďže nemám školu, iba nahromadené nervy za celý týždeň a celkom slušný hlad, rozhodla som sa pre staré, dobré, osvedčené posúchy (v Modre zásadne bez ,,p"). Dôvodov je hneď niekoľko:
1.sú jednoducho klasika
2.viem ich urobiť viac, z 1kg múky vyjde aj päť rôznorodých a rôznochuťových plechov
3.po pravde, mala som chuť na pizzu a tú robím zásadne z posúchového cesta
4.mala som chuť aj na dukátové buchtičky (nie s pizzou) a pomyslela som si, reku, zopár urobím a zjem ich, aké vyjdu

Povedala som o svojom zámere babi ale tá sa zháčila, že nemá kvasnice. Pffff....
Zato v skrinke ešte stále trónili sušené, ktoré som priniesla prednedávnom. Bolo ich akurát, v kuchyni bola ideálna teplota na robenie kysnutého cesta (slušný hic), múku som preosiala čerstvú a z takej sa pečie dobre čokoľvek.

Vzhľadom na to ,že som išla obkladať päť plechov cesta (teda štyri, do bochníkovej formy sa potislo pár buchtičiek), trvalo to slušnú dobu. A dobrým zvykom u nás je, že ak je trúba zapnutá, a z mrazáku sa okrem jahôd vydoluje aj všeličo zabudnuté, stalo sa, že babi padlo do rúk polienko. teda to, čo z neho ostalo, keď som ho na jar uložila do mrazáku s tým, že v prípade potreby kúsok odkrojím a upečiem.

Polienko to bolo vcelku pekné, naoko jaseňové, po chuti vanilkovo-kakaové linecke, dokonca malo aj slušný dizajn - špirálu. V priemere cca 3 cm, v žiadnom prípade to nebol dokonalý valec ako od Marthy Stewart, ale chutilo veľmi fajnovo (to cesto používame na mačacie oči na Vianoce) a nikto sa nesťažoval. Možno mám škrečkovské sklony, ale pokiaľ strategicky rozmiestnim pár užitočných vecí po skrinkách, špajzách a mrazákoch, iba sa mi potvrdí, že je dobré byť vždy pripravený.

Tak rozmýšľam, z čoho urobím najbližšie polienko........
@zareaguj


Diskusia k článku

evusik
ty si aspoň našla čo si schovala.... ja tiež škrečkujem len ja síce viem, že som schovala ale neviem kde som schovala :-) občas sa mi to stáva.... jak toť nedávno (Veľká noc) som robila domáci Bayleis a jednu fľaštičku som schovala a zabudla na ňu. Asi po pol roku si môj muž zmyslel a že načo to skovávam, že on by si rád polial zmrzlinku dobrým domácim likérom. Len keby som vedela kde je??? niekedy mi to tak pripadá ako keby sa určitá vec skovávala a vykukne až v pravú chvíľu. Aj sa tak stalo. Prišla kamarátka, ktorú som už dávno nevidela a ja som behla do špajze a vytiahla fľašu Baylisu. Proste ma v tej chvíli osvietilo a ja som presne vedela kde som tú prekliati fľašu zašila. Pritom som presvedčená, že predtým som presne na tom mieste hľadala. No čo už? stávajú sa aj horšie veci :-)



 



TOPlist