Dnes, keďže nemám školu, iba nahromadené nervy za celý týždeň a celkom slušný hlad, rozhodla som sa pre staré, dobré, osvedčené posúchy (v Modre zásadne bez ,,p"). Dôvodov je hneď niekoľko:
1.sú jednoducho klasika
2.viem ich urobiť viac, z 1kg múky vyjde aj päť rôznorodých a rôznochuťových plechov
3.po pravde, mala som chuť na pizzu a tú robím zásadne z posúchového cesta
4.mala som chuť aj na dukátové buchtičky (nie s pizzou) a pomyslela som si, reku, zopár urobím a zjem ich, aké vyjdu
Povedala som o svojom zámere babi ale tá sa zháčila, že nemá kvasnice. Pffff....
Zato v skrinke ešte stále trónili sušené, ktoré som priniesla prednedávnom. Bolo ich akurát, v kuchyni bola ideálna teplota na robenie kysnutého cesta (slušný hic), múku som preosiala čerstvú a z takej sa pečie dobre čokoľvek.
Vzhľadom na to ,že som išla obkladať päť plechov cesta (teda štyri, do bochníkovej formy sa potislo pár buchtičiek), trvalo to slušnú dobu. A dobrým zvykom u nás je, že ak je trúba zapnutá, a z mrazáku sa okrem jahôd vydoluje aj všeličo zabudnuté, stalo sa, že babi padlo do rúk polienko. teda to, čo z neho ostalo, keď som ho na jar uložila do mrazáku s tým, že v prípade potreby kúsok odkrojím a upečiem.
Polienko to bolo vcelku pekné, naoko jaseňové, po chuti vanilkovo-kakaové linecke, dokonca malo aj slušný dizajn - špirálu. V priemere cca 3 cm, v žiadnom prípade to nebol dokonalý valec ako od Marthy Stewart, ale chutilo veľmi fajnovo (to cesto používame na mačacie oči na Vianoce) a nikto sa nesťažoval. Možno mám škrečkovské sklony, ale pokiaľ strategicky rozmiestnim pár užitočných vecí po skrinkách, špajzách a mrazákoch, iba sa mi potvrdí, že je dobré byť vždy pripravený.
Tak rozmýšľam, z čoho urobím najbližšie polienko........
Diskusia k článku