Danka sa naňho pozerala a povedala: Babička, ja by som chcela byť taký pekný psík, ktorého rozmaznáva celá rodina.
Nedala si to vyhovoriť nijakým spôsobom, skončilo to asi tk, že keď nie pes, tak aspoň mačička by chcela byť.
"Babi, ja keby som vedela čarovať, tak aspoň mačiatkom by som chcela byť".
"Danuška, ja keby som vedela čarovať, tak by som si vyčarovala veľa preveľa peňazííííí, takú veľkúúúú kopu...". Chcela som trošku zmeniť náplň našej diskusie, a okom som zavadila o plechovú krabicu pri počítači, kde si občas hodím pár šestáčikov a keď som sama na seba štedrá, tak aj nejaké eurovky, či dvojeurovky.
" A vieš čo? Ja to skúsim, možno viem naozaj čarovať!"
Abraka - dabra... bla bla bla...., vyslovila som kúzlo , zatvorila oči a poprosila som aj Danulu, aby zatvorila oči a pomáhala mi čarovať.
Keď sme kúzelné zaklínadlá dopovedali, nechala som oči zatvorené a vravím jej: Cííííítim, že v tejto izbe je niekde ukrytý poklad, vidím kopu peňazííííí, len ich nájsť".
A to moje malé začalo hľadať, tu i tam..... až zrazu zavolala: "Babi, babi, ja som našla krabicu a akáááá je ťažkááá...."
Jééééj, jáááá viem čarovať, tešila som sa úžasné....
Nastavila som tričko :" Tuto to vysyp, ajajááááj, to je ale peňazííííí..."
Nadchýňala som sa prevelice a vtedy ma Danula uzemnila slovami:"Ale baby, aká kopa, prosíííím ťa , veď sú to samé centííky...."
No.................... rastie z nej gazdina!
Keď naše dcéry ešte chodili do škôlky, zrazu tam nastal akýsi baby boom. Rad radom sa deti chválil, že budú mať bratčeka alebo sestričku, tak naše hviezdy usúdili, že ak chcú byť trendy, mali by rodičov popchnúť, nech sa neflákajú a tiež sa postarajú o prírastok do rodiny. Práve boli u nás hody, bol pondelok a to bol hodový deň pre mňa a pre ne, lebo cez víkend sme mávali dom plný hodárov a na ne som nemala čas. Tak som si na pondelok brávala dovolenku, aby sme to užili aj my spolu. Len čo vstali, spustili evergreen na melódiu, kedy aj my budeme mať bábätko. Argument, že bábätká pribúdajú v rodinách, kde majú jedináčika a my ich už máme tri, nezabral, tak som skúsila tvrdiť, že pre bábätko treba veľa peňazí, že by bolo málo na hračky a parádu pre ne. Sväto-sväte sľubovali, že ony nič potrebovať nebudú a keď mám málo peňazí, ony mi pomôžu. Priniesli všetky tri šporničky, vysypali na kôpku čo v nich mali. Dokopy 17,50 Kčs, čo sa im na bábätko zdalo dosť.
Tak si to teraz porovnaj, aká bola silná koruna a aké je slabé Euro, veď aj v tých šporničkách boli len drobáky!
Aby som dopovedala ako to dopadlo, podarila sa mi ich presvedčiť, že na bábätko je to predsa len málo a či tie peniaze radšej nejdeme prevoziť na kolotoče. Konečne som mala úspech a na kolotočoch a v stánkoch sme minuli všetko do posledného haliera!
"Babka a ty sa ako voláš? Ja sa volám Paulínka a kde bývaš? a bývaš sama? a máš aj dedka? lebo ja mám dedka ale nemám babku! a máš dievčatko? lebo ak nemáš ja budem tvoje dievčatko a ty budeš moja babka."
Najskôr išli obidve, cudzia babka a moja dcéra predo mnou a ja za nimi ako chudobná príbuzná. Najskôr sa babka usmievala:
"Aká si ty odvážne a milé dievčatko" no zachvíľu babka zneistela a keď sme prišli pred jej dom a naša Paulínka: Babka ty tu bývaš? tak dobre ja pôjdem s tebou a budem u teba bývať, aby ti nebolo smutno, že nemáš také dievčatko ako som ja." Obrátila sa na mňa: "Mama a ty choď domov, neboj sa budem u babky"
No to už aj babka po mne zazerala, že čože som to za mater keď jej decko chce odísť z cudzou osobou. Veru krvi by sa vo mne nedorezal ako som sa hanbila. A čo ma stálo prehovárania aby išla domov, že z babičkou nemôže odísť, že to nie je naša babička. No hrôza. A toto ju držalo asi rok a ja som z hrôzou striehla kde aká babka ide sama po ulici a rýchlo som prechádzala na druhú stranu alebo inak odvádzala jej pozornosť.
to, že deťom chýbali babky je jasné, ale ako nám mladým manželom s malými deťmi, ktoré nebolo kam dať na prázdiny, chýbala babka to si vieš predstaviť :-)