začiatky života v Prahe. Je to veru už zopár rokov, čo sa mi táto
hroza prihodila. Bola som ešte mladá a pekná, čerstvá mladá
panička, ktorá sa začínala učiť žiť v "matičke" Prahe. To viete
neskúsené mladé dievča z malého mestečka na Považí a rovno
do "stovežatej". No moje nervy, aké nástrahy na mňa všade
čakali. Čo deň, to trapas. No nič, chystala som sa, že niečo
dobrého svojmu novomanželovi uvarím, ale čo? Samozrejme, že
niečo z masíčka. Tak som sa vybrala priamo na "Václavák",
tam som sa nemohla stratiť, tam odtiaľ som na metro trafila,
lebo maso-údeniny bolo od obchodu asi pať minút. Vojdem do
predajne a predomnou malá fronta, samá babička, ale ten
masiar - vedúci to bol, to vám ale bol fešák, taký skoro ako
Talián mi
pripadal. Veru som na ňom mohla oči nechať, ale však aj on na
mne:)), veď som bola pekná, ale to bolo vtedy, dnes už by to
bolo o ničom:((. No nič.
Stojím si ja v tej frontičke a čakám až prídem na radu. Medzitým
som premýšlala, čo kúpim za masko. To bolo ešte za totáča a
veľký výber nebol a moje skúsenosti aké maso sa kde používa
tiež nič moc. Babky skúsené si vyberali, "to mi dejte, a kousek
toho a ještě řebro na polévku a taky kus toho péra na
rajskou"...a dva "taliány" to bolo také ako špekačky len v bielom
črievku a ja som to
videla prvý raz v živote aj to, že sa to volá taliány. No babky mali
nakúpené a prišla rada na mňa. Pán vedúci sa na mňa milo
usmial, pozdravil a vraj "co si mladá pani přeje". Ľudia moji, ja
som zostala ako nemá naraz som nevedela, čo mám kúpiť a
snažila som sa všetko pekne po česky, aby pán vedúci rozumel.
Tak som spustila" Já bych prosila dva Italy..pán sa usmial a
povedal, že to sú taliáni, že sa to tak volá. Já mu na to, že
Taliáni sú po slovensky a po česky Italové, no o zábavu bolo
postarané a babky sa len obšmietali po prdajni, lebo čakali ešte
na "holku" ich kámošku, čo stála za mnou a bavili sa na mojej
češtine. No nič, "taliány či italy už som mala zabalené a prý co
si ještě budu přát.. a já na to tou svojou češtinou, že bych chtěla
taky to péééééro, čo kupovali babky a slušně som sa opýtala, že
na čo sa to hodí a pán masiar /on bol vedúci/ mi povedal
s milým úsmevom, že abych prišla večer, že mi to
vysvetlí. No ako by hrom do mňa uhodil. Cítila som červeň na
tvári a hádam aj pod kombiné a myslela som, že hanbou zhorím.
A tu jedna babka na to
tej svojej kámoške, že vraj "Blážo, vidíš a nám neřekne, přijďte
večer a taky jsme chtěli péro...holky zlaté, to vám bol taký
trapas, že naň do smrti
nezabudnem. Netušila som, čo je péro, ale skúsené babky -
kuchárky pýtali, tak som pýtala aj ja, len som to péééééééro
pekne natiahla tak po česky. A do toho obchodu som potom už
nikdy
nešla, hanbila som sa, ale pravdu vám poviem, že ten masiar by
stál za hriech... Doma mi svokra vysvetlila, čo vlastne je to péro
a že je to predné masko dobré na omáčku, koprovku, polievku aj
rajskú..a
dobre sa pobavila aj na tých taliánoch. No však bych mohla
napísať knihu trapasov:)) Tak vám prajem pekný deň
pééééro sa volá aj kus dobrej flákoty z hovädzieho mäsa aj dnes
nielen to
ale pekný spomioenkový klam, nie? :D
ked mäso, tak mäso chcem...fešný mäsiar sem alebo tam :D
Krásny, vtipný zážitok, síce vtedy by človek najradšej chodil kanálmi, ale prežila si to.
Ja som tiež dlho nerozoznala pliecko od stehna, a mladšie hovädzie od bravčového. Tak som len ukazovala: kilo z tohto a potom ešte kilo z tohto. No a vyhanbila som sa - lebo to isté mäso mali rozložené na dvoch táckach .......
a zabralo to vždy, dokonca aj v neskoršom veku...naklonil sa a tichučko sa spýtal: "čo by to malo byť?", a dostala som aj podpultový tovar, presne ten kus, čo som chcela...a ozaj kvalitu :-)