kamoška na víkend na jej záhradu. Keď sme už mali dosť
leňošenia, neodolali sme a začali sme robiť poriadky v záhradnej
chatke: prášili koberce, vyhadzovali do kontajnera staré veci,
ometali pavučiny, umývali podlahu - no proste gruntovali. Od
roboty nám bolo teplo a tak sme sa povyzliekali až do čipiek.
Naraz mobil a ozval sa Zuzkin priateľ:
- "zabudol som si v robote kľúč od bytu, prosím ťa stačí keď
vybehneš pred bránu na cestu, podáš mi ho cez okienko!
Zuzana súhlasila:
- "dobre, keď už budeš blízko, len ma prezvoň .........."
A makali sme ďalej: špinavé, zaprášené, spotené, strapaté,
ušmudlané, ale akosi sme si to neuvedomovali, lebo sme sa
vytešovali že chatka bude tip-top.
Cŕŕŕn, Zuzana odhodila hrable a náhlivo vybehla na
štvorprúdovú cestu tak ako bola - v tých spoďároch.
Spamätala sa až vtedy, keď jej priateľ so smrteľným strachom v
očiach cez okienko zahlásil:
- "kristepane a ty ako to vyzeráš??? Čo tu preboha pobehuješ
nahá, veď neďaleko je blázinec, čo keď šoféri nahlásia pacientku
na úteku, ako ťa z toho vysekám !!!!!
No a fakt:
keď sa vrátila a pozreli sme sa bez slnečných okuliarov na seba -
tak sme k tej pacientke obidve veru ďaleko nemali ........
Poznámka: v robote Zuzana velí 10 policajtom, výborne strieľa z
pištole a jazdí na koni.
Lepšie by zabralo video s textom: 2 členky www.varecha.sk skončili na psychiatrickej klinike bez toho že by požili šialené huby od Hubatej........
Máš pravdu je to generálmajor JUDr. Zuzana Zajícová vtedy keď je v službe a má na uniforme výložky.
Ak nie je v službe tak na záhrade je to Zuzana Zajacová v čipkách zn. Triola.
Pripomenula si mi zážitok z minulého storočia,moja kamarátka mala termín k zubárovi,len pozabudla na hodinu,tak šupom sa vychystala, nahodila kabát a hybaj k zubárovi,len čo u zubára zhodí kabát , pozrie na zubára a milému zubárovi spadla sánka , bola len v spodnom prádle, v tom čase sa nosili silonové kombiné , no a záver, zabudla si obliecť sukňu. Ešte dlho sme sa na tom zabávali , ako sa predviedla u zubára v spodničke.
Inšpiráciu som našla u môjho slobodného lenivého bratranca, ktorý bol hnilý pokopať mi záhradu aby som mu tam mohla voľačo nasadiť. Ja totižto na jar obchádzam známych a ako kukučka striehnem kedy im môžem do ich záhrady niečo zasadiť vtedy keď tam nie sú. No a potom oni sa mi o to starajú, polievajú, okopávajú a ja prídem až na jeseň a keďže nevedia čo s takou úrodou robiť, tak mi ju podarujú ........
Lenže tento nie - nepokopal od lenivosti, tak som mu nasadila od jedu fazuľu do kvetináčov čo mal pripevnené na verande. No a keď som prišla na jeseň na kávu, tak ju ťahal po silone na ryby až na strechu chatky. Takže fazule mal tooooľko, až mi ju od radosti že si ju vezmem podaroval. Keď som sa mu priznala, skoro ma prizabil, ale potom ma aj pochválil, lebo hustá fazuľa mu robila taký vynikajúci tieň, že nemusel toho roku prišroubovať ani markízu na strechu, stačilo zopár klincov a ten silon na ryby.
Takže ak chceš ísť so mnou do toho projektu aby deti na celom svete neumierali od hladu napíš mi svoj e-mail.