Inak, patrónom kuchárov je v Taliansku doteraz Sv. Benedikt. Neviem, či som sa trafil, ale vychádza mi, že to musí byť len tento jediný, ktorý mal niečo s kuchyňou za svojho pohnutého svetského života. Bol to Sv. Benedikt Čierny - Il Moro (1526 – 1589). Lebo celkovo je dvanásť svätých Benediktov a štyria pápeži boli i majú toto meno.
Il Moro sa narodil ako čierny otrok. Potom dostal slobodu a žil v kláštoroch. Striedal tiež dresy, ale čo je pre nás najdôležitejšie, stal sa aj františkánom. Varil bratom pri Palerme. Preslávil sa široko - ďaleko vďaka svätosti jeho života a zázrakom, ktoré vykonal. Predpokladám, že pri tom kuchyňu neobišiel. Mnohí pútnici merali cestu do kláštora len preto, aby videli nenápadného a pokorného kuchára.
Musí to byť teda jednoznačne náš patrón. K tomu mi prihráva aj fakt, že veselí a bohabojní františkáni s bruškami vždy vedeli, čo je dobrá strava a ako na ňu. Samozrejme, dokázali patrične oceniť i kvalitné nápoje.
Iní legendami opradený rád jezuitov je pre mňa skôr známy inkvizičným pečením bosoriek, ako vybranou kuchyňou. Živili sa viac majetkami upečených bosoriek ako jemnými maškrtami na tanieroch. Keďže medzi seba doteraz nepustia ani zvedavé oko, čert ho vie, ako várou si aj teraz spestrujú pozemskú púť.
Ešte k ďalším patrónom varecháčov a varecháčiek. Nielen spomínaný čierny svätý sa stará o naše dobro. Ďalšou patrónkou je Sv. Marta s Betánie, či Sv. Paschal Baylon, či Sv. Zita z Lukky. U nás na Slovensku je patrónom kuchárov a cukrárov Sv. Vavrinec.
Ten tak ochotne pomáhal chudobným a chorým, že neváhal dokonca rozdať cirkevný majetok. Za odmenu ho vrchnosť ugrilovala na žeravom rošte. Mal na ňom povedať posledné slová. Niečo v tom zmysle, že mučiteľov vyzýva, aby ho konečne obrátili aj na druhú stranu, lebo jeho spodná časť tela je dokonale prepečená a teraba ho dopiecť celého. No, neviem, svätý dokážu síce zázraky, ale v tomto prípade by som bol skeptický.
Trochu som na rozpakoch, ktoré mníšky varili tak dobre, že sa do ich hrncov pchali všetky maškrtné mužské jazýčky aby vylízali aspoň zvyšky. Viem len o jednej súčasnej, ktorá sa v Poľsku stala autorkou kuchárskych knižných trhákov. Je to mníška Anastazja Pustelniková. Od roku 2001 napísala päť kuchárskych kníh. Predalo sa ich 1,1 milióna kusov. Ešte v lete bolo Poľsko posiate reklamami, na ktorých usmiata mníška v čiernom oblečení a bielej zástere predvádza kuchársky kumšt.
V Taliansku dodnes vidíte na naše pomery nezvyčajné reklamy na dverách reštaurácií. Gurmáni radi vstúpia dnu, ak je na vchode veta: Tu varí mníška. A keby taká talianska vstúpila do jednej nemenovanej picerie" na Slovensku, ani by sa prežehnať nestihla a šľak by ju na mieste trafil. Len by sa pozrela do jedálneho lístka. Ale o tom v inej príhode - varecha.pravda.sk/zazitky/pene-al-dente-alebo-pornografia...
">Pene al dente alebo pornografia na tanieri.
Diskusia k článku